Vzájomný rešpekt, slušná a otvorená komunikácia, diskusie, v ktorých konflikty takmer vôbec neexistujú. To boli cnosti, s ktorými prichádzal ešte v roku 2018 na bratislavský magistrát dovtedy ešte nie veľmi známy architekt a basgitarista skupiny Para. 

Po primátorovi Ivovi Nesrovnalovi, ktorý bol v ustavičnom konflikte s časťou poslancov mestského zastupiteľstva, chcel Matúš Vallo prísť ako niekto nový, ktorý konflikty s poslancami a starostami zažehná a nebude im venovať energiu.

„Ak primátor bojuje s poslancami, bojuje spolu celé mesto. Urovnajme, čo sa nezrovnalo. Dobrý primátor ľudí spája,“ znelo z volebného spotu Matúša Valla. A naozaj. Vallo prevzal vedenie mesta s veľkou podporou, tak poslancov zastupiteľstva, ako aj predstaviteľov jednotlivých mestských častí.

Za prvé zvyšovanie dane z nehnuteľností mu zdvihla ruku drvivá väčšina bratislavských poslancov. Za parkovaciu politiku boli dokonca úplne všetci štyridsiati piati. Vallo vedel aj na ťažkej téme preukázať jednotu, bez akejkoľvek adekvátnej kritiky.

Tá sa začala objavovať až pred voľbami 2022, najmä zo strany Staromestskej starostky Zuzany Aufrichtovej a, samozrejme, jeho najvážnejšieho protikandidáta Rudolfa Kusého. V oboch prípadoch však Vallo stále hral s kartou slušného, bezkonfliktného a transparentného politika. No a tých druhých prirovnával k návratom k starým časom, starej Bratislave. K haštereniu a konfliktom.

Robil to šikovne, ľudia mu opäť uverili.

Až Vallova najväčšia mantra odhalila skutočný charakter primátora. Verejný priestor. Niečo, na čom si Matúš Vallo veľmi zakladal, si dovolil kritizovať exstarosta Petržalky Ján Hrčka. A urobil tak pri fontáne na Námestí Slobody.

Obnovená fontána Družba spolu s námestím získala totiž podľa Hrčku prívlastok pridrahá. Sám síce pochválil, ako vyzerá, no v situácii, keď mesto muselo po druhý raz pod Vallovým vedením pristúpiť k zvýšeniu dane z nehnuteľností, sa malo hlavné mesto podľa neho zamerať skôr na funkčnosť priestoru, ako na jeho okrasu.

Odlišné názory mohli otvoriť diskusiu o jednom či druhom videní vedenia mesta. Či je lepšie skrášľovať mesto tulipánmi, či peknými verejnými priestormi aj za cenu nedostatku peňazí, drahých úverov a zvyšovania daní, alebo skôr šetrnejší prístup s investíciami do opatrení, ktoré môžu v budúcnosti peniaze mestu priniesť. 

Namiesto diskusie vznikol len konflikt. Vallo uverejnil na svojich sociálnych sieťach príspevok, v ktorom Hrčku vykreslil ako človeka sediaceho na peniazoch, ktorý nič neinvestuje. Pritom realita v Petržalke je skôr opačná. Veľké investície do rozvoja škôlok, rekonštrukcie chodníkov či do športovej infraštruktúry Vallove slová nepotvrdzujú.

Naopak, o hospodárení mesta, úveroch či vysokom dlhu hovoria okrem Hrčku aj iní. Dokonca aj nezávislý inštitút Ineko, ktorý hlavné mesto z hľadiska finančného zdravia zaradil na chvost rebríčka samospráv.

Hrčka s Vallom sa odvtedy dostali do konfliktu niekoľkokrát. Rozdelilo ich hospodárenie mesta, názory na výberové konania riaditeľov mestských podnikov, netransparentné nákupy či najnovšie medializovaný konflikt z pred pár týždňov týkajúci sa prerozdeľovania peňazí na škôlky. Ten zašiel až tak ďaleko, že skončil na súde. 

A hoci sa primátor Vallo v médiách vyjadril, že súd aspoň rozhodne, kto má v tejto téme pravdu, statusom a komentárom očierňujúcim Hrčku sa nevyhol.