V 60. rokoch minulého storočia (keď bol svet ešte relatívne v poriadku) sa hovorilo, že obľúbeným čítaním amerických vedcov a vynálezcov sú sovietski spisovatelia sci-fi. Sovietska vedecko-fantastická literatúra inšpirovala Američanov, ktorí to, o čom sa v Rusku fantazírovalo, uskutočňovali alebo vyrábali. Aspoň tak sa to hovorilo.

Dnes sa zdá, že inšpiráciou pre vedcov a vynálezcov je temná budúcnosť, ako ju zobrazuje Hollywood v apokalyptických filmoch. Dopracovať sa v reálnom svete k pádu civilizácie však nebude úloha pre vedcov a vynálezcov, ale pre umelú inteligenciu. Tá sa totiž podľa čerstvých zistení začína emancipovať od človeka a údajne jej už nevyhovuje ľudský dohľad. Čo sa deje?

Úvahy o umelej inteligencii sú dvojaké. Jednu ponúkajú nadšení zamestnávatelia, ktorí sa tešia z možnosti nahradiť zamestnancov šikovnými počítačovými programami, druhá pochádza z pera pochybovačov, ktorí za rýchlym vzostupom umelej inteligencie tušia nejakú čertovinu.

Nejde pritom len o klasický stret laikov a odborníkov, ale aj o stret medzi odborníkmi navzájom. Vzájomne sa obviňujú z bagatelizovania rizík alebo z ich zveličovania. Samozrejme, laik môže byť v tomto prípade len ťažko arbitrom.

Aj laikovi je však jasné, že nástup umelej inteligencie prináša podobne radikálnu zmenu civilizácie ako priemyselná revolúcia. Kým nástup automatizácie a robotizácie oslobodil človeka od fyzickej driny a odnaučil moderného človeka pracovať, umelá inteligencia oslobodzuje človeka od nutnosti používať vlastný mozog, odnaúča ho myslieť. Existuje zaujímavá predpoveď o tom, ako umelá inteligencia prevalcuje tú prirodzenú a urobí človeka hlúpym, s ktorou prišiel Charles Hugh Smith.

Logicky tvrdí, že ľudia, ktorí získali skutočné vzdelanie, môžu umelú inteligenciu používať, pretože majú dostatok vedomostí na to, aby ju mohli kontrolovať.

Mladšie generácie, ktoré používajú umelú inteligenciu ako náhradu skutočného vzdelávania, si túto schopnosť nikdy nerozvinú. Takže keď odíde do dôchodku alebo zomrie posledná generácia, ktorá mala zručnosti, vedomosti a skúsenosti na to, aby prebudovala systém od základov alebo ho upravila na štrukturálnej/systémovej úrovni, nezostane nikto, kto by dokázal zvládnuť krízy, ktorým umelá inteligencia buď nerozumie, alebo ich dokonca spôsobuje. Smith skrátka hovorí, že nás čaká hrozná budúcnosť, ak budeme poslednou generáciou, ktorá dokáže robiť ťažké veci sama.