Erikovi Kaliňákovi a Richardovi Glückovi zo Smeru-SD sa ušlo mediálne vyfackanie od progresívnych médií za stretnutie s bratmi Tateovcami. Nemôžem si pomôcť, ale si to aj zaslúžili. Čudujem sa, čo tým chceli dosiahnuť. Tateovci sú naozaj za hranicou vkusnosti.

Téma Tateovci ma však nezaujíma ako spor medzi svetom progresívnych médií a Smerom-SD. Je zaujímavejšia ako konflikt vo vnútri nekonzistentného liberálno-progresívneho sveta, ktorý bojuje proti niečomu, čo on sám spôsobuje.

Pozeral som si na webe jednej televízie, čo bratom Tateovcom vyčíta psychologička. Nadradenosť a pohŕdanie voči ženám. Podsúvanie, že práve nadradenosť, tvrdosť a absencia empatie sú vlastnosti, ktorými si pravý chlap získa ženy. Nie ženu, ženy. Vernosť sa nenosí.

Jeden Tate bol kritizovaný za výrok, že žena je tiež zodpovedná za jej znásilnenie. Skrátka, vo svete Tateovcov si ženy získate tým, že ich dehumanizujete. Áno, to je ich svet. 

Ale kto nám to hovorí?

Existuje určitá kultúra v širšom zmysle slova, kultúra ako súhrn zvyklostí, ktoré dodržiavame v spoločenskom styku, v umení, v mediálnej komunikácii. Zvyklostí týkajúcich sa rasy, etnicity, sexu, náboženstva, zobrazovania násilia v umení, užívania návykových látok, nevyhnutnej miery zdvorilosti, ochrany detí a mládeže pred škodlivými vplyvmi, vecí estetických a neestetických a podobne. A tá kultúra podlieha zmenám. Obrovská rozsiahla zmena kultúry môže prebiehať desaťročia. 

Veď taká zmena aj prebehla v celej našej civilizácii Západu za ostatných šesťdesiat rokov. A bola to zmena k väčšej surovosti a vulgárnosti.  

Na progresívnej, v zásade správnej kritike, ktorú liberálne médiá adresovali Tateovcom, mi chýbalo hlbšie vysvetlenie a priznanie toho, že Tateovci a ich degenerované posolstvo nie sú ničím iným, len ďalším článkom v reťazi, ďalšou kapitolou vo vývoji, ktorej korene treba vidieť v predchádzajúcich kapitolách. 

A treba sa opýtať, kto bol odporcom a kto podporovateľom tohto vývoja. Boli to konzervatívci? Alebo to boli liberáli?