Pred dvoma rokmi som napísal svoj prvý komentár k cyklotrase na Vajanského nábreží. Jej príbeh stále žije, v najbližších dňoch totiž začne výmena nebezpečných betónových obrubníkov za plastové. Zbytočná cyklotrasa za státisíce sa nám vďaka inžinierom z magistrátu opäť o niečo predraží.  

Keďže je Vajanského perfektným príkladom toho, ako pracuje bratislavský magistrát, treba si niektoré míľniky pripomenúť.

Začnime komunikáciou. Matúš Vallo má jeden z najpočetnejších komunikačných tímov na Slovensku, ktorý sa dlhodobo snaží vykresľovať svojho chlebodarcu ako najtransparentnejšieho politika široko-ďaleko so snahou čo najširšie diskutovať všetky svoje zámery. Aj jeho vlastní voliči však boli prekvapení, ako arogantne a autokraticky oznámil hotovú vec.

Začíname stavať, o mesiac tu bude nová cyklotrasa, dva pruhy pre autobusovú a osobnú dopravu sa zrušia a nikoho do toho nič. Bez diskusie s odbornou verejnosťou, bez diskusie s obyvateľmi, bez diskusie na komisii dopravy. Všetky prípravy prebehli v utajenom režime, v úzkom kruhu zasvätených.

Samozrejme, nevyťažená cyklotrasa neustále spôsobujúca zápchy sa stala spolu s parkovaním témou číslo jedna bratislavského komunálu. Na primátorovu smolu ju už mesiac po spustení musel obhajovať v denníku SME, kde nebol schopný odpovedať ani základnú otázku. A to aká analýza viedla magistrát postaviť cyklotrasu. Habkal niečo o odporúčajúcej participačnej štúdii a architektonickej štúdii, avšak bez dát a relevantnej dopravnej štúdie.

Že išlo jednoznačne o neodborný zásah s lepšími alternatívami, sa následne potvrdilo, keď cyklotrasu kritizovali policajti z dopravného inšpektorátu a následne aj ministerstvo dopravy. O dopravných analytikoch nehovoriac. Napríklad Jozef Drahovský sa vyjadril, že úsek nepovažuje za bezpečný, naopak, vyhlásil ho za rizikový. Dôkazom bol cyklista zrazený autobusom na zúženom úseku, kde sa náhle spája cyklotrasa s riadnym dopravným pruhom.