Pár slov o porážke Západu Ruskom

Západ do vojny s Ruskom investoval toľko peňazí a politického kapitálu, že mu nezostáva nič iné, než kalich horkosti dopiť do dna. Bod, keď bolo možné z vojnovej trajektórie odbočiť, je minulosťou. Súčasnú garnitúru západných jastrabov nie je reálne vymeniť za pragmatikov, ktorí skonštatujú: „Toto sa nám nepodarilo, nezostáva nič iné, než to odpískať.“

Vyhliadky na víťazstvo sa s predlžovaním konfliktu iba znižujú, pričom od začiatku išlo o vyhliadky chatrné až nepatrné. Je teda úplne legitímne porozprávať sa o tom, kedy k porážke Západu dôjde, ako bude táto porážka vyzerať a čo z porážky vyplynie.

Pokiaľ ide o načasovanie, Západ môže svoju porážku urýchliť, ak sa mu eskaláciou konfliktu podarí vyprovokovať Rusko k dôkladnej odvete. Zdá sa, že Rusko sa neponáhľa. Vo vojne opotrebovania postupne eliminuje ukrajinských vojakov a ničí ukrajinskú infraštruktúru, energetiku a priemysel. Ide o ruskú investíciu do budúcnosti, keď sa z Ukrajiny, respektíve z jej západnej časti, stane iba vyľudnená nárazníková zóna. Pôjde o územie, ktoré bude Rusku aj Západu nanič.

S jadrovou mocnosťou nemožno vyhrať, ale pri troche šťastia možno prehrať nejadrovým spôsobom, čiže porážku prežiť. USA, ktoré zatiahli Európu do vojny s Ruskom, sa na jadrovú vojnu nechystajú. Americký jadrový dáždnik sa nad Európou nerozprestrie. Prioritou Američanov je minimalizovať hanbu s Iránom.

Predstavy Západu o vojne s Ruskom sú naivné. Západ počíta s tým, že bude napadnutý a Rusi sa pokúsia ovládnuť Európu. Rusi sa tomu smejú a odkazujú Západu, že nemá nič, čo Rusko potrebuje. Ak sa NATO zapojí do vojny s Ruskom priamo, Rusi avizujú, že vojna v Európe bude veľmi krátka, potrvá niekoľko dní.

Pre akú prehru sa Európa rozhodne? Súdiac podľa kvality politikov, na ktorých leží zodpovednosť, európske štáty v rozhodujúcom okamihu nenájdu spoločnú reč, ako postupovať. Kapitulácia bude vyzerať tak, že namiesto toho, aby sa Západ Rusku postavil čelom, postaví sa Ukrajincom chrbtom.

Ďalšie možnosti sú už len horšie. Ak Ukrajina nejakou operáciou pod falošnou vlajkou vyprovokuje Európu k útoku na Rusko, Európania v praxi zistia, ako biedne sú na tom s protiraketovou obranou, ako nie sú schopní ochrániť strategické podniky a kritickú infraštruktúru, a hlavne im dôjde, že majú armády pripravené na minulé vojny.

Ak napadne nejakého chytráka v Bruseli ignorovať ruské červené línie s tým, že možno ani neexistujú, dá sa očakávať, že vojenská odpoveď Rusov Západu bude tvrdšia než vojna, ktorú vedú na Ukrajine. Z ruského uhla pohľadu sú Ukrajinci pomýlení a zmanipulovaní falošným Západom. Západ, ako vinník ruského aj ukrajinského utrpenia, je však vnímaný ako plnohodnotný nepriateľ, ktorý sa podporou ukrajinských neonacistov hlási k odkazu Adolfa Hitlera. S týmto ruským naratívom treba počítať pri prognózovaní ruskej reakcie.

Ak bude mať Európa šťastie a Rusko ju jadrovo nevyhladí, prehraná vojna prehĺbi jej ekonomický úpadok. Závislosť Európy od dovozu tovarov a surovín sa prehĺbi. Západ žije na dlh a trpezlivosť veriteľov nebude nekonečná.

Pokus Západu oslabiť, rozvrátiť, rozparcelovať, ovládnuť a vyrabovať Rusko končí fiaskom. V predtuche svojho kolapsu vsadil Západ v globálnom kasíne všetko na čiernu a padla červená.

Istý J. Matson Heiniger opisuje súčasnú kondíciu Západu takto: „Spojené štáty a zvyšok Západu nemajú intelektuálne, inštitucionálne ani priemyselné kapacity na to, aby reagovali na kaskádu šokov, ktorá už prebieha. A práve preto nás čaká ekonomický temný vek, ktorý potrvá minimálne jednu generáciu, a spoločnosť, ktorá z neho vzíde, nebude liberálna, nebude prosperujúca a nebude láskavá.“ A radí Američanom: „Dajte sa dokopy, alebo odíďte… niekam, kde ešte existuje priemyselná základňa a štát, ktorý plánuje.“ Do Európy ich neposiela ani náhodou.