7 dní v kocke: Ochrancovia Šimečkovej urobili podobnú chybu ako pri Kiskovi

Dnes o obvinení Šimečkovej a Pukovej z dotačného podvodu; o neúnosných cenách nafty a benzínu, ktoré zrejme ďalej porastú; o pokusoch rozložiť Britániu, za ktorými sú dvaja „spojenci“ a o poplachu medzi vývojármi umelej inteligencie, ktorý má tučnú finančnú zápletku.

Polícia sa po pol roku vyšetrovania rozhýbala: obvinila Martu Šimečkovú a Andreu Pukovú. Stíha ich pre podozrenia z dotačného podvodu v objeme 69-tisíc eur.

Na tejto kauze nie sú zaujímavé dve dopletené aktivistky, ale skôr mediálny a politický kontext. Reflexy progresívnych médií a opozície boli na začiatku namierené, ako obyčajne, proti Ficovi. Žiadali jeho stíhanie. Vraj za zneužitie moci proti oponentom.

Skúsme si na chvíľu predstaviť, že kauzy Marty Šimečkovej by viedli k stíhaniu Roberta Fica. Alebo rovno k tomu, že by ho hnali do väzby. Za to, že založil zločineckú skupinu, ktorá išla po krku jeho bezúhonným rivalom.

Že preháňame? Ani nie. Presne toto sa už raz stalo – pri Kiskovi a pri jeho podvodoch.

V roku 2022 v NAKA a na špeciálnej prokuratúre usúdili, že treba splniť sľuby Matoviča, ako zavrie Fica s Kaliňákom. Keďže korupčné kauzy vyšetriť nevedeli, prišlo obvinenie o zločineckej skupine, ktorá rozpracovala dobráka Kisku. Špeciálna prokuratúra chcela Fica strčiť do väzby. Za potlesku médií. Kiska mal byť vyhlásený za obeť intríg.

Keďže obvinenia proti Ficovi zo založenia zločineckej skupiny stáli na vode, hra sa rozpadla. Stíhanie Fica uviazlo. Obvinenia proti Kiskovi na vode nestáli. Skončil ako právoplatne odsúdený daňový podvodník.

Médiá ani opozícia sa z tejto lekcie veľmi nepoučili. Aj ďalej chránili svojich ľudí. A recyklovali výzvy na stíhanie ľudí zo Smeru.

Platilo to aj v prípade Marty Šimečkovej. Keď vláda upozornila na dotačné podvody mimovládnych agentúr, vrhli sa do obrany Šimečkovej. V prvej fáze prípad zľahčovali alebo zosmiešňovali. Ficove vyhlásenia komentovali ako úbohosti, ktoré treba ignorovať.

V druhej fáze prešli do protiútoku. Radili vyšetriť, či Fico neporušil zákon. V tretej fáze priznali problém Šimečkovej a Pukovej. A pokúšali sa to prekričať zúrivými útokmi na „príživníkov zo Smeru“.

Po roku veľkého kriku smeruje kauza Šimečkovej a Pukovej do finále. Hrozí im obžaloba, súdny proces. A hrozia im tresty. Zrejme len podmienečné – nemáme krvavé oči. Tento syndróm, ktorý deformuje zmysly, prenecháme druhej strane.

S dvojakým metrom väčšiny médií a opozície sa to opäť zvrháva. Úbohé nakoniec nie sú kroky vlády. Tá len preverila štátne dotácie pre mimovládne organizácie, ktoré boli od začiatku v konflikte s novou koalíciou.

Ako bohatá kronika úbohostí sa javí skôr kauza Marty Šimečkovej. Tí, čo sa vyhlasovali za vzory slušnosti, majú na krku podozrenia z podvodov. Úbohých podvodov s duplicitným účtovaním projektov… Za jednu službu si nechali zaplatiť dvakrát. Prípadne aj trikrát. Zakaždým od štátu.

Prehliadkou úbohostí sú aj ďalšie zistenia z účtovníctva Projektu Fórum. Z rozpočtu združenia sa neplatili len verejné projekty, ale aj súkromné výdavky Šimečkovcov. Združenie zo získaných grantov (väčšinou štátnych) neoprávnene platilo mobil a dáta novinárovi Martinovi Šimečkovi. Alebo Michalovi Šimečkovi. Nie, nerobíme z toho vážnu kauzu. Je to skôr trápne. Malé, nízke, trápne.

Kauza Kisku aj kauza Šimečkovej majú spoločnú jednu vec: ochranu „našich ľudí“, ktorú v oboch prípadoch predvádzala väčšina médií. Ich poslaním bolo brániť progresívne a atlantické kádre. A útočiť na ich rivalov z národného tábora.

Ak sa ukázalo, že kauzy dobiehajú aj ich ľudí, tak ešte aj v tom prípade malo byť koncovkou stíhanie Fica. Najlepšie väzobné, však…

Kronikou úbohostí nie sú len kauzy Marty Šimečkovej. Sú ňou aj výkony jej mediálnej ochranky.

Jednou z horúcich tém týždňa sú – a zrejme aj budú – ceny benzínu a nafty. Prelamujú rekordy. V Nemecku zaplatíte za liter nafty 2,40 eura, v Holandsku aj viac ako 2,70 eura…

Problém sa týka aj Slovenska. Cena nafty sa blíži k dvom eurám. Nepomohlo ani obnovenie dodávok ruskej ropy pre skupinu MOL-Slovnaft.