Sympaticky nejednotný BRICS
Možno stačí iba urobiť globalizáciu nepovinnou, dobrovoľnou. Netlačiť na pílu. Nechať na každom, či sa pridá, alebo nie.

Na stretnutí skupiny BRICS v Indii sa okrem iného sadili stromy. Strom je investícia do budúcnosti a tieto čerstvo vysadené majú značný potenciál. BRICS bol pred dvadsiatimi rokmi zasadený Brazíliou, Ruskom, Indiou, Čínou a Južnou Afrikou a ku dnešnému dňu sa už rozkošatil na 11 členov a 9 partnerov, pričom záujem pripojiť sa alebo spolupracovať má ďalších viac než 30 krajín. Strom sa pozná po ovocí a tento strom už nesie 40 percent svetového HDP.
BRICS sa síce neprezentuje ako nepriateľ Západu (je to organizácia nezápadná, nie protizápadná), ale vzhľadom na americkú premisu „kto nie je s nami, ten je proti nám“ ide o nežiaducu konkurenciu. S tým, ako rastie ekonomická sila BRICS, rastie aj jej geopolitický vplyv. Indický premiér Módí hovorí, že politickí predáci krajín BRICS sa musia nabudúce zreteľne prezentovať nie v úlohe politikov rešpektujúcich pravidlá presadzovaných inými, ale naopak sa sami stať tvorcami týchto pravidiel.
BRICS už svojou existenciou ohrozuje americkú dominanciu, a teda majú s týmto blokom zakázanú spoluprácu aj americkí vazali, združení napríklad v G7. Západ má odjakživa sklon podceňovať konkurenciu a aj v prípade BRICS sa dlho domnieval, že tento spolok nebude fungovať vzhľadom na rusko-čínske, čínsko-indické alebo indicko-ruské animozity. Najlepšou terapiou na vzájomnú nedôveru je však animozita Američanov, respektíve Západu voči čomukoľvek, čo nemá pod kontrolou a čomu nevelí. Američania sú dôvodom, prečo k sebe Čína, Rusko, India a následne desiatky ďalších krajín našli cestu.
Štáty BRICS pri vzájomnom obchode čoraz častejšie ignorujú dolár a uprednostňujú národné meny. Reálne je však dolár ako rezervná mena ohrozený možnosťou vzniku novej spoločnej meny pre obchod.
