Potratová tabletka je životne dôležitá pre zdravie žien, píše sa v rezolúcii EÚ

Pre ideológov EÚ je slovo „žena“ ako zelená na semafóre šialenstva. Keď sa zažne, za počítačmi úradníkom v Bruseli divoko nabiehajú asociácie: (trans) gender, LGBT, potraty, domáce násilie, sexuálna výchova, pay gap, migranti, menštruačná chudoba a boj proti dezinformáciám. Až sa z toho krúti hlava.

A to by si človek, nepoškvrnený vírusom progresivizmu, myslel, že na rezolúcii o ženskom zdraví sa nedá mnoho pokaziť. Lenže dá. Keď ste Európsky parlament, možnosti sú nekonečné.

Ako v prípade dokumentu, o ktorom bude europarlament hlasovať 16. septembra. Text, pôvodne zameraný na vyrovnanie medzier v starostlivosti o ženské zdravie, nabobtnal do obrích rozmerov. Ideológom nabehli všetky vyššie spomenuté asociácie vrátane mnohých ďalších.

Pripadá mi to občas už nie ako ideologický problém, ale neschopnosť sústrediť sa. Pri čítaní Správy o rodových rozdieloch v oblasti zdravia, najmä pokiaľ ide o rodovo špecifické ochorenia, som si pod nos šomrala: „Dajte už pokoj s tými ženskoprávnymi buzzwords, prestaňte riešiť problémy celého sveta a sústreďte sa.“

Naozaj nestačí venovať sa zdraviu žien? Existuje predsa nespočet iných dokumentov o domácom násilí, o migrantoch, o chudobe, či o prístupe k čistej vode. Keď niekto kritizuje, že ženské zdravie sa dlhodobo ignoruje a zároveň polovicu svojho textu venuje iným témam, o niečom to svedčí.

Neschopnosť sústrediť sa je však len jednou z diagnóz eurokratov. K tejto sa pridávajú všetky možné, dúhovo sfarbené, úradnícko-aktivistické halucinácie. Ako „rodovo rozmanití ľudia“, ktorých autori tiež zahrnuli do rezolúcie. Akí ľudia to sú? Nikto nevie, pretože si nikto nedal námahu tento novotvar definovať.

Okrem toho sa v dokumente spomína intersexualita, žiada sa zmena pohlavia na základe sebaurčenia, vyžaduje sa zákaz „konverzných“ terapií. K týmto nezmyslom sa ešte podrobnejšie vrátim. Tragické totiž je, že nebyť halucinácií a absolútne poburujúcich prídavkov, išlo by o užitočnú rezolúciu.

Dokument, ktorý pripravil progresívny írsky europoslanec Billy Kelleher, má vznešený cieľ. Chce EÚ zaviazať, aby napravila roky trvajúcu situáciu, keď sa muž považoval za štandardný objekt lekárskej vedy. Argument znie, že keďže mužské telá sa považovali za určujúce, vznikli medzery v poznaní, pre ktoré sa niektoré ženské prejavy ochorení ešte aj dnes ignorujú či neskoro diagnostikujú. Zároveň sa viaceré ženské ťažkosti takmer vôbec neskúmajú.

Jedným z typických príkladov zdravotníckej nerovnosti, ktorý spomína aj Kelleherova správa, sú choroby srdca a ciev, konkrétne infarkt. Pri zástave srdca totiž ženy môžu zažívať iné symptómy, ako sú tie „učebnicové“. Tie sú totiž namodelované na základe mužských príznakov.

U žien môže nad bolesťou na hrudníku dominovať výrazná dýchavičnosť, nevoľnosť, nezvyčajná únava alebo bolesť chrbta či čeľuste. To môže viesť k tomu, že žena alebo jej okolie príznaky spočiatku nepripíšu srdcu. Čím skôr sa pritom infarkt rozpozná, tým skôr ľudia privolajú pomoc a tým väčšia je šanca na prežitie a zotavenie.

Rozdielne prejavy infarktu sú však len jedným, asi najdramatickejším príkladom princípu, ktorý sa prejavuje v mnohých ďalších oblastiach. Napríklad v prípade liekov. Kelleherova rezolúcia hovorí aj o tom, že v oblasti klinického výskumu stále pretrváva nižšie zastúpenie žien oproti mužom. Z toho podľa autorov vyplýva, že nežiaduce účinky liekov sa u žien vyskytujú o 50 až 75 percent častejšie než u mužov.