Isabella Cêpa je brazílska feministická aktivistka, ktorá sa podľa vlastných slov desať rokov venuje téme domáceho násilia. Momentálne jej v Brazílii hrozí 25 rokov väzenia za to, že správne pomenovala pohlavie muža, ktorý predstiera, že je ženou. Transaktivisti pomenovávanie skutočného pohlavia transčloveka považujú za formu násilia a nazývajú ho „misgendering“.

Útrapy Isabelly Cêpa sa začali v roku 2020. Po komunálnych voľbách sa v novinách objavili správy o političke, ktorá od voličov dostala najviac preferenčných hlasov. Zádrhom však bolo, že išlo o „transženu“, teda muža, ktorý predstiera, že je opačného pohlavia.

Isabella Cêpa tieto správy okomentovala vo videu na svojom Instagrame. Povedala, že je sklamaná z toho, že ženou s najväčším počtom preferenčných hlasov je muž. Cêpa zároveň zdôrazňuje, že spomínaný politik menom Erika Wilson v komunálnych voľbách využil kvóty pre ženy.

„Z tohto človeka je teraz federálny poslanec, teda veľmi mocný muž,“ vyhlásila v júli Isabella Cêpa v rozhovore s Michaelom Shellenbergerom. „A pretože sa naštval za to, že som vyslovila takúto základnú vec, máme tu teraz tento proces,“ doplnila.

Aktivistka zároveň vysvetlila, ako jej za podobný čin mohli vymerať až 25 rokov za mrežami. Keďže transfóbia ani misgendering, ako hovorí, nie sú priamou súčasťou brazílskeho trestného zákona, obvinili ju z rasizmu.

Bolo to možné vďaka rozhodnutiu brazílskeho Najvyššieho súdu z roku 2019. Na základe neho bola diskriminácia voči „komunite LGBTQ“ uznaná za trestný čin a formu „sociálneho rasizmu“.

Ani ten sa však v Brazílii väčšinou nepostihuje natoľko prísne, ako v prípade Isabelly Cêpa. K vysokému trestu podľa aktivistky viedol fakt, že Cêpa sa vraj dopustila piatich skutkov.

Okrem príspevku na Instagrame jej ako čin rasizmu zarátali štyri zdieľania príspevkov na sieti Twitter, ktoré sa tiež týkali transgenderizmu. Z toho potom vyplývala extrémna dĺžka navrhovaného trestu.

Prípad Isabelly Cêpa, napriek tomu, že nikdy neprebehol súdny proces, sa z miestneho súdu dostal až na federálnu inštanciu. Ako hovorí aktivistka, federálny žalobca spolu s federálnym sudcom odporúčali odmietnuť obvinenia z rasizmu ako neopodstatnené. Napriek tomu však jej prípad išiel pred Najvyšší súd.

Po vyčerpaní všetkých prostriedkov na svoju obhajobu sa teda Isabella Cêpa rozhodla požiadať o azyl v Európskej únii. Ten teraz aj získala, no nie je pritom zrejmé, v ktorom štáte. Túto skutočnosť pre redakciu Marker potvrdila aj brazílska žurnalistka oboznámená s prípadom.

Podľa brazílskej ženskej organizácie Matria ide o azyl udelený na základe politického prenasledovania.

„Cêpa je prvou Brazílčankou od konca našej vojenskej diktatúry, ktorej udelili politický azyl z dôvodu štátneho prenasledovania – a prvou ženou na svete, ktorá získala tento status za to, že je terčom pre svoj nesúhlas s transideológiou,“ vyjadrila sa predstaviteľka organizácie pre portál Reduxx.