Viac Bismarcka, menej Hitlera. Čo môže znamenať nedeľné víťazstvo AfD

Nemecku sa zhruba dve dekády darí reálnu politickú súťaž iba imitovať. Niekedy po období Helmuta Kohla a Gerharda Schrödera, ktorý opustil kancelársky post v roku 2005 a ešte dokázal americkému prezidentovi povedať rázne Nie, začala Merkelovej éra. Odvtedy je Nemecko na nepoznanie. 

Vidieť to v politike aj v médiách. Aj keď sa volieb zúčastňujú strany širokého spektra, ľavica aj pravica, radikálnejšia ľavica a časom aj tvrdšia pravica, zloženie kabinetov sa menilo, kurz v rozhodujúcich témach zostával stabilný, bez ohľadu na meno kancelára či zloženie vlády. Išlo pritom o samé zásadné témy: energie a zelená politika, prehlbovanie EÚ, ale aj migrácia a v poslednom období najmä vojny na Ukrajine a na Blízkom východe.

Táto nudná hra na pluralitu by mohla byť narušená už teraz v nedeľu, hoci zatiaľ len na úrovni jednej spolkovej krajiny, ktorých má Nemecko šestnásť.

Malá bundesrepublika Sasko-Anhaltsko je takým skoro polovičným Slovenskom, má asi 2,4 milióna obyvateľov, 20 tisíc kilometrov štvorcových, nachádza sa na západ od Berlína a východne od Hanoveru. Historicky patrilo toto územie k Prusku, neskôr k východnému nemeckému komunistickému štátu.

Nuž a práve tu sa v nedeľu schyľuje k politickému zemetraseniu, po ktorom by sa mohla dostať k moci národniarska a protimigračná Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Podľa jedného z posledných prieskumov verejnej mienky, ktorý vypracovala rešpektovaná agentúra INSA a jeho výsledky publikovala v stredu, by mohla AfD získať až 43 percent hlasov a deklasovať akúkoľvek konkurenciu.

Keďže pred druhou CDU má aktuálne náskok asi 20 percent, témou momentálne nie je to, či strana Alice Weidelovej a Tina Chrupallu voľby vyhrá, ale to, či sa jej podarí zostaviť jednofarebnú vládu. K tomu by mala nakročené, ak by päťpercentné kvórum nepreskočilo viacero menších strán.

Hoci ide o malú spolkovú krajinu, nástup AfD je celonemecká téma. Najmä ak na čele federálnej vlády stojí rekordne nepopulárny kancelár Friedrich Merz. Ak by AfD získala moc a mala miestneho kancelára, v Nemecku by prebehlo menšie zemetrasenie. Padlo by tabu, zrútil by sa tzv. požiarny múr, ktorý dlhodobo izoloval AfD, čo by malo mať ďalšie dôsledky pre berlínsky establišment. 

A otázka je, čo by to vôbec znamenalo pre AfD.

Podľa portálu Politico lídri mainstreamových strán v Berlíne napríklad prediskutovávali spôsoby, ako zabrániť potencionálnemu ministrovi vnútra AfD v účasti na celonárodných stretnutiach ministrov vnútra, počas ktorých sa diskutuje o citlivých spravodajských informáciách.

Vedúci predstavitelia hlavnoprúdovej politiky tiež riešili návrhy na zastavenie federálneho financovania Saska-Anhaltska, ktoré je súčasťou takzvaného systému fiškálneho vyrovnávania, ktorý presúva peniaze z bohatších štátov do chudobnejších. Vlani išlo v prípade tejto spolkovej krajiny o 2,8 miliardy eur.

Niektorí ústavní právnici hovorili aj o najextrémnejšom scenári federálnej intervencie v zmysle článku 37 ústavy, ktorý umožňuje federálnej vláde zasiahnuť proti regiónu, ktorý si neplní ústavné alebo zákonné povinnosti. Zahŕňa to prevzatie určitých kompetencií a vydávanie priamych príkazov krajinským orgánom.