Detská AI pornografia a libertariánska lož
Rozhodli sme sa, že pornografia spadá pod slobodu prejavu, a libido celých generácií mladých ľudí tak bolo ovplyvnené násilnou pornografiou.
Sudca John Z. Lee z Odvolacieho súdu Spojených štátov pre siedmy obvod rozhodol 25. augusta, že Prvý dodatok Ústavy USA chráni právo Američanov na držbu detskej pornografie vytvorenej umelou inteligenciou. V súhlasnom stanovisku Lee poznamenal, že „vzhľadom na významný pokrok v technológii počítačovo generovaných obrázkov, najmä v oblasti umelej inteligencie, by nám prospelo, keby Najvyšší súd vydal ďalšie usmernenia týkajúce sa prepojenia medzi Prvým dodatkom a virtuálnym CSAM [materiálom zobrazujúcim sexuálne zneužívanie detí], ak by sa vyskytol príslušný prípad“.
Prípad sa týka Stevena Anderegga z Wisconsinu, ktorého ministerstvo spravodlivosti v roku 2024 obvinilo „z výroby, distribúcie a držby vizuálnych zobrazení maloletých osôb zapojených do sexuálne explicitného správania a z odovzdávania takého materiálu maloletému vo veku do šestnástich rokov“. Anderegg vytvoril tisíce obrázkov pomocou „generatívneho softvéru umelej inteligencie“ Stable Diffusion; mnohé z týchto obrázkov boli „hyperrealistické... a zobrazovali predpubertálne deti zapojené do sexuálne explicitných činov“. Detská pornografia, avšak bez skutočných detí.
V roku 2025 sudca Západného okresu štátu Wisconsin zamietol obvinenie Andreggu z držby. (Stále čelí obvineniam z výroby a distribúcie týchto obrázkov.) Federálni prokurátori sa proti zamietnutiu odvolali, ale Lee potvrdil rozhodnutie nižšieho súdu, hoci s výraznou neochotou, pričom sa odvolal na rozhodnutia Najvyššieho súdu v prípadoch Stanley vs Georgia (1969) – v ktorom sa uvádza, že „jednotlivci majú na základe Prvého dodatku právo na držbu obscénneho materiálu v súkromí svojho domova“ – a Ashcroft vs Free Speech Coalition (2002).
„Žijeme v dobe, keď modely generatívnej umelej inteligencie (GenAI) dokážu vytvárať obrázky znázorňujúce zneužívanie virtuálnych detí, ktoré sú prakticky nerozoznateľné od tých, ktoré znázorňujú zneužívanie skutočných detí,“ napísal. „Tento prípad poukazuje na to, ako táto vyvíjajúca sa technológia komplikuje hranice stanovené Najvyšším súdom. (...) Vzhľadom na neúprosný pokrok v modeloch umelej inteligencie máme určité obavy ohľadom hraníc, ktoré tieto prípady vytyčujú, ale nemáme možnosť ich sami prekresliť.“