Dali seniorom trinásty dôchodok? A vzali im koľko?

Nedávno som si len tak podiškuroval s jednou známou. Občas sa rozprávame o hocičom, aj ako ide život, aj o politike. Teraz som sa jej posťažoval, že ako mi roky pribúdajú, tak viacej času trávim v čakárni u lekárov. Ona chodí po lekároch tiež, tak sme si rozumeli. Sťažovať sa na zdravotníctvo sa dá za každej vlády, je to vďačná téma.

Aby sme iba nenadávali na vládu, dovolil som si pozrieť sa na tému z iného uhla. Reku, demografia sa vyvíja tak, ako sa vyvíja, je relatívne viacej starých ľudí, ako bolo, a menej mladých ľudí, ako bolo. A keď na jedného dôchodcu pripadajú trebárs dvaja pracujúci ľudia, ktorí odvádzajú poistné do zdravotnej poisťovne, ktorá platí zdravotnú starostlivosť pre toho dôchodcu, tak je to určite lepšie, ako keď na jedného dôchodcu pripadá iba jeden taký pracujúci človek. A teda keď sa rodí menej detí, tak o jednu generáciu sa to prejaví negatívne na množstve peňazí v zdravotníctve  pripadajúcom na jedného dôchodcu. A teda aj na dĺžke čakania u lekára.

Moja známa na to povedala, že človeka, ktorý si celý život poctivo platil zdravotné poistenie, predsa nemusí zaujímať, koľko sa rodí detí. Má právo na to, aby zdravotníctvo fungovalo poriadne. Ja na to, že toho človeka to naozaj nemusí zaujímať, ale jeho problém sa tým nevyrieši. Realita je to, čo neodíde preto, že sa nám nepáči.

Tak sme ešte chvíľu hrali takýto ping-pong a potom sme prešli na inú tému.

Nie že by som sa hneval na tú moju známu. Je to len výsledok toho, ako politici balamutia celý národ zvláštnym výkladom pojmu „sociálny štát“.

A nie že by som bol proti sociálnemu štátu. Som za to, aby boli bohatší v rozumnej miere solidárni s chudobnými. Aby teda štát časť peňazí prerozdelil smerom od  bohatých k chudobnejším. Som ale kritikom štátu, ktorý sa tvári ako sociálny, ale v skutočnosti je nesociálny.

Predovšetkým mi prekáža politický trik, ktorý sociálnym demagógom desaťročia vychádza. Hypnotizujú národ, že sa oň postarajú. Sľubujú, ľudia, dáme vám to, dáme vám i ono. A k tomu vám dáme ešte tamto. A akosi zabudnú pospolitému ľudu povedať, že mu idú dať to, čo mu pred chvíľou zobrali. Na daniach a odvodoch. Lebo viac-menej iné peniaze vláda nemá, len tie čo vyberie od pracujúcich ľudí.

A toľko do národa hustia, že národ uverí, že to je inak. Že vláda si tie peniaze zázračne zoženie niekde inde, ktoviekde. Nie, nezoženie. Je to zvláštny spôsob kamufláže. Prerozdelenie je vydávané za darovanie. Dáme vám ...

Vrcholným číslom nesociálneho sociálneho štátu je prerozdeľovanie smerom od chudobnejších k bohatším. V terajšej vláde v tom vyniká strana Hlas. Jej billboardy vídame už niekoľko mesiacov. „Hlas dal seniorom 13. dôchodok a Hlas ho aj garantuje,“ hlásajú.

Dajme bokom fakt, že 13. dôchodok existoval predtým, než Hlas vznikol. Iniciatívou Hlasu sa tento dôchodok len dorovnal všetkým na ten „plnohodnotný“ 13. dôchodok.

To, čo je donebavolajúce, je skutočnosť, že na dorovnanie sa použili okrem iného aj peniaze ušetrené faktickým zrušením rodičovského dôchodku. Keď zlúčime efekty oboch úkonov, vidíme víťazov i porazených tohto politického rozhodnutia.

Nechcem čitateľa unavovať zložitými tabuľkami a vzorcami. Zvoľme si tri modelové príklady.

Víťazmi boli bezdetní dôchodcovia s najvyššími penziami. Tým sa dorovnávalo z 50 eur na 600, teda o 550.  Tých 550 eur bol teda ich ročný zisk. Vcelku dobre dopadli aj dôchodcovia s vysokými penziami s jedným pracujúcim dieťaťom. Ich ročný zisk sa stále ráta v stovkách eur.

Teraz si zoberme dôchodcu s priemernou penziou okolo priemeru s dvomi deťmi s priemerným zárobkom okolo priemeru. Títo získali alebo stratili len málo. Teda zmena sa ich významne nedotkla. Čo sa im dalo, aj sa im zhruba vzalo.

Porazenými sú dôchodcovia s penziou okolo priemeru a s tromi a viac pracujúcimi deťmi. Ich ročná strata predstavuje spravidla stovky eur. Takých dôchodcov sú odhadom státisíce. A o týchto sa Hlas nehanbí tvrdiť, že im dal 13. dôchodok? Veď im vzal oveľa viac, ako dal.   

Hlásať, že dali seniorom 13. dôchodok, a zamlčať, že tisíce v skutočnosti o peniaze obrali, to chce poriadnu otrlosť. A ešte väčšou otrlosťou je, že tí, ktorí akciou „plnohodnotný 13. dôchodok“ najviac utrpeli, teda dôchodcovia s tromi a viac pracujúcimi deťmi, sú práve tí, ktorí sa výchovou detí platiacich odvody do Sociálnej poisťovne, najviac zaslúžili o to, že politici majú stále z čoho dôchodky vyplácať. A tváriť sa, že to oni dávajú. To je zvrátené. Realizácia 13. dôchodku touto vládou znamenala, že rodičom viacerých pracujúcich detí bola odobraná časť peňazí, ktoré im tie deti chceli dať zo svojich odvodov, a daná cudzím.

Tým sa zacementovalo presne to, čo už takmer sto rokov ekonómovia, počínajúc laureátom Nobelovej ceny Gunnarom Myrdalom, označujú za slabé miesto priebežného systému dôchodkového zabezpečenia. A síce, že ten systém motivuje ľudí spoliehať sa, že v starobe im dôchodok zaplatia deti tých druhých.

Ale nemýľme sa! Podvodná propaganda, tváriaca sa sociálne, môže vydržať dlho. Dlho môže odvádzať pozornosť od jednoduchej súvislosti budúcich dôchodkov a zdravotnej starostlivosti pre dôchodcov s tým, koľko sa rodí detí. 

Ale problém, ktorý propagandou má byť zakrytý, neodíde.