Bankovkový paradox

Vyznať sa v konkrétnom človeku je oveľa ťažšie, ako pochopiť človeka „štatistického“. Hovorí sa síce, že nájsť reálneho priemerného človeka je problém, údajne taký ani neexistuje, ale neznamená to, že je tento náš hypotetický občan zbytočný. Pomáha nám pochopiť spoločenské trendy. 

Z porovnania so štatistickým priemerom vieme, či sa pohybujeme s prúdom alebo proti nemu; štatistický človek môže byť inšpiráciou, aby sme sa k čomusi rozumnému pridali, ale tiež varovaním, že sa treba mať na pozore, pretože to so spoločnosťou ide dolu vodou.

Veľmi pozorne sa u štatisticky priemerného človeka sleduje, ako narába s peniazmi. Odborníci si všimli, že hoci čoraz častejšie platí bezhotovostne, drží doma čoraz vyššiu hotovosť. 

Pre tento jav sa zaužíval termín „bankovkový paradox“ a špekuluje sa, čím je rastúci záujem o hotovosť spôsobený. Podľa Európskej centrálnej banky ide o snahu domácností mať finančnú rezervu pre prípad krízovej situácie. Náš štatisticky priemerný sused má vraj strach z vojny, kybernetického útoku, výpadku platobných systémov, požiaru, povodne alebo inej mimoriadnej udalosti.

Banky preferujú bezhotovostné bankovníctvo, ale súčasne majú porozumenie pre drobnú hotovosť v peňaženkách svojich klientov, pretože „spoľahlivosť elektronických platieb nemožno považovať za samozrejmosť“.

Držať hotovosť pre prípad krízy odporúča aj Európska komisia, spolu s vodou, potravinami a rádiom. Pretože Brusel ráta s mimoriadnou udalosťou trvajúcou 72 hodín, v domácnosti by v hotovosti malo stačiť 70 až 100 eur. A napríklad v Holandsku Centrálna banka hlási, že väčšina domácností už túto odporúčanú rezervu má.

Je pochopiteľné, že medzi príčinami strachu, ktorý vyvoláva záujem o hotovosť, bankári neuvádzajú strach držať peniaze v banke, teda strach zo samotnej banky.