Vojnou k prosperite
K prosperite musí existovať aj iná cesta než tá primitívna vojnová, posiata mŕtvolami.

K prosperite musí existovať aj iná cesta než tá primitívna vojnová, posiata mŕtvolami.

„Ak chcete podporiť ekonomiku, choďte a zdemolujte autobusovú zastávku,“ vypočuli si študenti logistiky vo Fínsku, medzi ktorými bola aj naša dcéra, od svojho prednášajúceho. Spýtali sme sa jej, ako to dopadlo, a bolo nám povedané, že študenti fínsku ekonomiku nepodporili.
Spomenul som si na túto lekciu o fungovaní kapitalizmu v súvislosti s ukrajinsko-ruským demolovaním obchodných centier, skladov a logistiky. Sme svedkami vojnového vandalizmu alebo masívnej podpory ekonomiky?
Pri pohľade na rozsiahle vypálené areály je jasné, že niekomu vznikla škoda. Ak bol obchodník poistený, škoda vznikla poisťovni. Menej jasné je, či to, čo zhorelo, bude niekomu chýbať. Spotrebného tovaru je prebytok a ľudia často nakupujú aj to, čo nevyhnutne nepotrebujú, ak tým nahrádzajú niečo, čo vyhadzujú, hoci to ešte funguje. Zhorel teda tovar nevyhnutný pre život, alebo iba s niekoľkoročným predstihom zhorel odpad a šrot?
Hodnota toho, čo sa vo vojne ničí, je relatívna. Naša pozornosť je upriamená na územie, o ktoré sa bojuje, kde sa umiera a zabíja. V porovnaní s premárnenými životmi vnímame zničený tovar iba periférnym zrakom. Predpoklad vojakov a politikov, že ničenie hypermarketov vyvolá protivládne nálady obyvateľstva, je chybný. Ľudia sa vždy zomknú proti tomu, kto ich bombarduje, a dôsledkom vypálenia veľkoskladu je iba nákup u konkurencie alebo odložená spotreba.
VladoP
Približne pred hodinou
Bohužiaľ, dejiny nám niekoľkokrát ukázali, že tento model naozaj funguje a opakuje sa. Najväčší rozmach vždy prichádzal po vojnových konfliktoch. Presne ako pán Hoffman spomína, vojnou zničená krajina je príležitosť. "Ľudia by sotva po sebe strieľali preto, aby podporili ekonomiku. Vojnu živia emócie. Bojuje sa za vlasť, za spravodlivosť, za sebaurčenie, za slobodu a, samozrejme, za mier." - s prvou vetou súhlasím úplne. S poslednou minimálne, pretože za všetko zmieňované obyčajný vojak "bojuje", len kým nepríde na frontovú líniu. Tam sa už bojuje len o holé prežitie a cieľom nie je ani vlasť, ani nič podobné. Cieľom je prežiť ďalšiu hodinu, ďalší deň.