Izraelská loby v Spojených štátoch vie, že Izrael už pred americkým publikom nedokáže obhájiť, hovoria Ian Lustick a Eli Clitfton.
Prinášame rozhovor sudcu Andrewa Napolita s Elim Cliftonom a Ianom Lustickom. Eli Clifton je jedným zo zakladateľov Quincyho inštitútu venujúceho sa otázkam zahraničnej politiky a profesor Ian Lustick, emeritný profesor na Pensylvánskej univerzite, patrí k popredným svetovým odborníkom na súčasný Izrael. Spolu napísali novú knihu Israel's Lobby: America in the grip of a foreign power (Izraelská loby: Amerika v zovretí cudzej moci), ktorá v podstate nadväzuje tam, kde skončila kniha Izraelská lobby od profesora Johna Mearsheimera a profesora Stephena Walta.
Profesor Lustick, keď hovoríme o izraelskej loby v Spojených štátoch, kto sú títo ľudia?
Ian Lustick: Najlepšie pochopíme, kto sú, ak si pripomenieme varovanie prvého amerického prezidenta Georgea Washingtona adresované americkému ľudu a americkej vláde v jeho rozlúčkovom prejave. Washington v ňom chválil americký systém, ktorý vymysleli Otcovia zakladatelia a ktorý mal umožňovať slobodu prejavu, mobilizáciu a voľné presadzovanie vlastných záujmov v spoločnosti, pričom vedel, že každému mobilizovanému vlastnému záujmu bude čeliť protichodná frakcia, ktorá bude vyvažovať jeho silu, takže celkovo by došlo k akémusi vyrovnaniu síl medzi súperiacimi frakciami a krajina by sa nikdy naozaj nevymkla z koľají.
Varoval však, že v zahraničnej politike by to nefungovalo, pretože ak by v nej existovala, ako povedal, nejaká skupina s vášnivou priazňou k cudzej krajine, jej mobilizácia by prirodzene nevyvolala protimobilizáciu v rámci Spojených štátov, a preto by to vtiahlo USA do zahraničných konfliktov a vojen, do ktorých by sa nemali zapájať a narušilo by to našu politiku. Washington mal v tom čase na mysli prepojenie medzi jeffersonovskými demokratmi a francúzskou revolúciou. Varoval však aj pred všeobecným problémom, s ktorým sa Amerika v budúcnosti stretne. A hoci je Amerika, samozrejme, súčasťou globálneho systému a svet sa zmenil, tento Washingtonov postreh sa nezmenil. To, čo teda vidíme v izraelskej loby, je dôsledok amerického politického systému, ktorý odmeňuje mobilizáciu tých, ktorí sú voči určitej veci vášnivo oddaní. A nezvyčajne máme – na izraelskej strane – frakciu, ktorá je natoľko oddaná presadzovaniu izraelských záujmov, že po desaťročia skresľovala americkú politiku a teraz ohrozuje aj americké slobody.
Kto sú títo ľudia? Sú to len mimoriadne bohatí oligarchovia ako Miriam Adelsonová, ktorých mená poznáme? Alebo je loby širšia a hlbšia?
Eli Clifton: Vo všeobecnosti ide o širokú škálu organizácií – židovských, kresťanských a iných –, ktoré všetky prostredníctvom svojich vlastných, deklarovaných dôvodov existencie usilujú o presadzovanie a podporu politík, ktoré sú prospešné pre štát Izrael. Teraz, v praktickom zmysle, ak mám odpovedať na vašu otázku, veľa sa zmenilo v tom, ako táto loby funguje a kde leží jej základňa moci. V čase, keď profesori Walt a Mearsheimer písali svoju knihu, bola izraelská loby vnímaná ako niečo, čo má podporu oboch politických strán, ako aj silnú podporu zo strany bežných ľudí. Vo svojej knihe konštatovali, že táto podpora začína slabnúť, a domnievali sa, že to postupne povedie k vzniku iných skupín, ktoré vytvoria určitú protiváhu, keď moc loby oslabne. Stalo sa však to, že tri roky po vydaní ich knihy boli vynesené súdne rozhodnutia, ktoré úplne zmenili americký systém financovania volebných kampaní tým, že otvorili dvere pre spoločnosti a „temné peniaze“, a ako uvádzame v našej knihe, pravdepodobne najviac podceňovanými účastníkmi nášho systému financovania volebných kampaní sa stali oligarchovia a plutokrati – ľudia ako Miriam Adelsonová a v tom čase jej dnes už zosnulý manžel Sheldon Adelson.
Keď sa teraz pozrieme na mocenskú základňu loby a na to, ako uplatňuje svoju moc, je to vo veľkej miere prostredníctvom vynakladania obrovských súm peňazí. Keď sledujeme, odkiaľ tieto peniaze pochádzajú, už nejde o zbieranie finančných prostriedkov od bežných ľudí. Identifikovali sme deväť miliardárov, ktorí od roku 2012 prispeli do nášho systému financovania volebných kampaní sumou 1,7 miliardy dolárov. A každý z týchto jednotlivcov verejne vyhlásil – alebo to môžeme vyvodiť z ich filantropickej činnosti –, že Izrael a podpora politík a politikov, ktorí podporujú čoraz viac krajne pravicovú izraelskú vládu, je hlavným dôvodom, prečo sa zapájajú do tohto politického darcovstva a filantropie.
Aby som teda odpovedal na vašu otázku: izraelská loby sa v najširšom zmysle v podstate nezmenila. Dramaticky sa však zmenilo miesto, kde leží jej mocenská základňa. Dôvod je ten, že americká verejná mienka sa takmer vo všetkých demografických skupinách a naprieč politickým spektrom posúva smerom k túžbe po zmene politiky voči Izraelu. K žiadnej zmene však nedošlo práve pre to, čo ste identifikovali, teda kvôli týmto oligarchom, ktorí do našich kampaní pumpujú obrovské sumy peňazí.
Čo je to AIPAC. Je to nejaká zastrešujúca organizácia? Aký široký, hlboký a rozsiahly je jej vplyv?
Ian Lustick: Ako povedal Eli, existuje celá škála organizácií. AIPAC, Americko-Izraelský výbor pre verejné záležitosti, stojí v ich strede. Nezabezpečuje však koordináciu všetkých z nich. Existujú doslova stovky organizácií – AIPAC, Liga proti hanobeniu (ADL), Americký židovský výbor (AJC), Iniciatíva AMCHA, Kresťania zjednotení za Izrael (CUI), Izraelsko-americký výbor pre verejné záležitosti (IAAC), Sionistická organizácia Ameriky (ZOA), Projekt zjednotenej demokracie (UDP). Mohol by som pokračovať donekonečna. Niekto nedávno uviedol, že bolo založených 160 organizácií na boj proti antisemitizmu, z ktorých väčšina je v súčasnosti súčasťou tejto loby.
Chcel by som však poukázať na to, že AIPAC zmenil spôsob svojho fungovania, a to nielen pre peniaze, ako povedal Eli, ale aj preto, že sa zmenil Izrael. Izrael sa vo svojej politike stal takým extrémistickým, čiastočne pre bezpodmienečnú pomoc, ktorú dostával od Spojených štátov, ktorá skreslila jeho politiku, odmeňovala extrémne pravicových politikov a trestala umiernených, ktorí sa stali nezvoliteľnými, pretože si mysleli, že Spojené štáty budú od Izraela vyžadovať kompromisy. Izrael sa teda zmenil natoľko, že sa stal vo svojej politike takým extrémistickým, že ani AIPAC ho nedokáže pred americkým publikom vecne obhájiť.
Prostredníctvom diskusie o tom, aká je izraelská politika v skutočnosti, jednoducho nemôžu vyhrať. Preto je celým programom loby, či už ide o AIPAC alebo iné organizácie, vyhýbať sa a zabraňovať verejnej diskusii o Izraeli a namiesto toho zdôrazňovať, že kritici Izraela sú nenapraviteľní antisemiti, a preto nemajú skutočné právo prehovoriť, mali by byť umlčaní, ba dokonca potrestaní, a inštitúcie, ktoré ich produkujú, by mali byť tiež potrestané. Ide o nový trend – má svoje korene pred 20 či 30 rokmi, keď sa Izrael stával čoraz extrémnejším. Spoliehanie sa na obvinenia z antisemitizmu a využívanie podvodov, ako je takzvaná definícia antisemitizmu IHRA, vďaka ktorej je takmer akákoľvek zmysluplná kritika Izraela vystavená trestu na základe obvinení z antisemitizmu.
AIPAC pôvodne vznikol z izraelského pokusu zriadiť loby v Spojených štátoch. V 50. a 60. rokoch sa vymanil z priamej izraelskej kontroly a stal sa mimoriadne mocným po Šesťdňovej vojne v roku 1967, keď sa doň hrnulo čoraz viac amerických židov. Keď sa však Izrael začal posúvať viac doprava a hovoriť o mesiášskom návrate a o využívaní židovskej suverenity nad Západným brehom Jordánu a Gazou ako o spôsobe, ako priviesť Mesiáša, kresťanskí evanjelikáli začali vidieť svoju budúcnosť v podpore Izraela a táto loby sa čoraz viac vzďaľovala od hlavného prúdu verejnej mienky, dokonca aj v rámci americkej židovskej komunity.
Eli Clifton: Ak mi to dovolíte, keď hovoríme o snahách označovať akúkoľvek kritiku Izraela za antisemitskú, nie je len rétorická technika. Nie je to len niečo, čo robia členovia občianskej spoločnosti, ktorých pri tom chráni Prvý dodatok. Je to niečo, čo sa v súčasnosti zneužíva ako zbraň a čo štát využíva v rámci snáh, ktoré sme videli, a to najmä počas súčasnej Trumpovej administratívy, na útoky proti univerzitám, na zadržiavanie grantových prostriedkov, ak na svojich kampusoch povoľujú kritiku Izraela, a na deportáciu držiteľov zelených kariet, ak sa vyjadrujú kriticky voči Izraelu. Myslím si teda, že toto by malo veľmi znepokojovať ľudí, ktorí sa obávajú o stav občianskych slobôd v našej krajine a o našu slobodu prejavu, a hoci to znie neuveriteľne, aj o naše právo kritizovať krajinu vzdialenú takmer desaťtisíc kilometrov.
Profesor Lustick, môj dlhoročný priateľ, kongresman Thomas Massie, ktorý čelil tlaku AIPAC a iných skupín v izraelskej loby – ktoré spolu minuli 30 miliónov dolárov na republikánske primárky v Kentucky –, povedal mne a ďalším, že AIPAC vo veľkej miere financoval kampane viac ako polovice členov Snemovne reprezentantov, viac ako polovice členov Senátu Spojených štátov a má svojich zástupcov v kanceláriách takmer každého člena Kongresu, či už na Capitol Hill, alebo v miestnych kanceláriách. Čo o tom viete?
Ian Lustick: Pozrime sa len na to, čo AIPAC zvykol každoročne na jar organizovať. Usporiadali konferenciu vo Washingtone. A tieto konferencie začali pred 20, 30 rokmi s 2 000 alebo 3 000 účastníkmi. V rokoch 2018 až 2019 sa vo Washingtone zišlo 15-tisíc až 18-tisíc ľudí, aby si uctili AIPAC. Zvyčajne tam vystupoval izraelský premiér – v poslednej dobe Netanjahu – buď naživo, alebo prostredníctvom videa. Účastnili sa aj prezidentskí kandidáti. Zúčastnila sa väčšina členov Kongresu z oboch politických táborov. A ak sa nezúčastnili, AIPAC si ich mená zapísal.
COVID však nakoniec tieto konferencie zastavil. Od čias COVIDu AIPAC tieto konferencie neobnovil, pretože, ako sme už povedali, prestal byť organizáciou závislou od masovej podpory zo strany bežných ľudí. Neprestal však vydierať kongresmanov a politikov hrozbou obrovských príspevkov – buď pre ich oponentov v primárkach, alebo pre tých, ktorých chce dostať do úradu. V našom výskume informujeme o veľmi kvalitnej štúdii. Vašim čitateľom by som odporučil knihu od Kirka Beattieho o tom, ako zamestnanci kongresmanov zásadným spôsobom odzrkadľujú vplyv AIPAC-u, ale aj o tom, aké rozdiely existovali už pred siedmimi, ôsmimi či deviatimi rokmi v tom, ako AIPAC klasifikoval kongresmanov podľa farby – tmavomodrá, svetlomodrá, stredne modrá. Nemám k dispozícii presné číslo, koľko kongresmanov má vo svojom štábe zástupcov AIPAC-u, ale AIPAC je známy ako „800-librová gorila“, ktorá sleduje a pozná správanie takmer každého kongresmana a starostlivo ich hodnotí. To je tradičný obraz AIPAC-u ako „800-librovej gorily“ na Capitol Hill.
loko
Približne pred 3 hodinami
Kto ma silu bojovat proti zavadzaniu, nalepkovaniu antisemitiznom,, spionazi Mosadu a hlavne kope penazi ktore tam leju ich podporovatelia? Prave to zacina diskusiou o tom.