Duchovná príťažlivosť socializmu
Prázdnota našej nihilistickej spoločnosti robí ľudí zraniteľnými voči falošným bohom. Stále viac ľudí sa preto k politike správa ako k náboženstvu.

Keď som sa ako „demokrat-Reaganovec“ v roku 1989 pár dní po páde Berlínskeho múru nachádzal v tomto nemeckom meste, cítil som sa blažený. Nikdy nezabudnem ako som prvýkrát uvidel pásmo smrti za múrom, spúšť a smrad schátraného Východného Berlína. Do pamäte sa mi vryla radosť na tvárach tých, čo mohli konečne ujsť zo socialistického policajného štátu. Myslel som si, že táto neúspešná ideológia sa úplne zdiskreditovala a je po nej.
No máme tu rok 2026 a so socializmom sympatizujúci kandidáti zaznamenali v demokratických primárkach šnúru víťazstiev. Ako je to možné?
Som si istý, že v skutočnosti len zopár demokratov podporuje radikálnu platformu Demokratických socialistov Ameriky (DSA). Väčšina voličov netuší, o čo im ide. Významnú menšinu demokratickej strany však do väčšej či menšej miery pohltilo hnutie, ktoré si osvojilo niektoré prvky socializmu a odmietlo kľúčové aspekty nášho ústavného systému. Nebezpečné to je nielen pre stranu, ale najmä pre krajinu.
Socialistickí kandidáti za úspech vďačia hlavne mladým ľuďom. Nedávno zverejnený prieskum televízie CNBC naznačil, že takmer polovica ľudí vo veku od 18 do 34 rokov sympatizuje, či dokonca silno sympatizuje s demokratickým socializmom.
Toto leto zasa Pew v prieskume zistil, že takmer dvaja z piatich demokratov mladších ako 50 rokov „sympatizujú s politickým lídrom, ktorý sa vyhlasuje za demokratického socialistu“. Naopak, v kohorte demokratov nad 50 rokov takýchto politikov preferuje iba jeden zo štyroch, čo naznačuje pretrvávajúci vplyv spomienok na studenú vojnu.
Za sympatie k socializmu však u mladších ľudí nemôže nedostatok spomienok. Tento postoj sa často, najmä v prípade generácie Z, vysvetľuje ekonomikou, problémom nájsť dobré zamestnanie, ako aj nedostatkom dostupného bývania, zdravotnej starostlivosti a podobne.
Mnohí ukazujúc prstom na nefunkčný ekonomický systém podľahli socialistickým riešeniam rozširovaným na sociálnych médiách, univerzitách a v politických kampaniach.
A zatiaľ čo ekonomika je určite jedným z dôvodov, takéto vysvetlenie ponúka príliš zjednodušený pohľad na človeka a ignoruje iné vlastnosti súčasnej spoločnosti.
