EÚ si pri pretláčaní dúhových zvrhlostí nevypýtala súhlas

„Toto je to, kým sme“, povedala nedávno predstaviteľka európskej inštitúcie. Reč bola o dúhe a príležitosťou bol tolkienovsky znejúci sviatok IDAHOBIT (International Day Against Homophobia, Biphobia, Intersexism, and Transphobia, teda Medzinárodný deň proti všetkofóbii).

Meno predstaviteľky som zabudla, pretože je nepodstatná. Eurokrati aj tak pôsobia ako klony. Pričinili sa o to sami, lebo každého, kto s nimi nebozkáva dúhové výložky, zo svojho kruhu vylúčili. A tak sa menia v jednoliatu, bezmennú, bezchrbticovú masu.

Podstatnejší, než meno euroklonu, je názov online podujatia: „V srdci demokracie: pokrok v inklúzii LGBTIQ+ zamestnancov“. Zamestnancami sa tu myslia pracovníci európskych inštitúcií, a vyplýva z toho jedno: že eurokrati sa identifikujú ako „srdce demokracie“, teda najdemokratickejší z najdemokratickejších. Napriek tomu, že ich naozaj nikto nikdy nevolil (výnimiek je len zopár). Alebo možno práve preto. Bude to demokracia iná, onakvejšia, pokroková.

Taká, čo sa nezodpovedá väčšine, ale menšine. 

Čím menšia je tá menšina, čím obskúrnejšia, absurdnejšia, tým lepšie. Nie je to nič nové. Orwellovská elitárska drzosť, s ktorou sa najprivilegovanejší vyhlasujú za hrádzu proti luze, autoritárstvu alebo genocidálnym plebejcom, je tu s nami už dlho.

Ale zábava graduje. Eurokomisia nás sleduje, dali nám tento týždeň najavo v súvislosti s uznávaním v zahraničí uzatvorených homomanželstiev. A keď sa budeme vzpierať voči jej dúhovému pretlaku, „využije všetky prostriedky“. 

Eurokrati nám mali už pred rokom 2004 povedať, že ich predstavou demokracie je proti nesúhlasu väčšiny pretláčať nadpráva pre vyvolené menšiny.