Aký progres želám Davidovi Púchovskému, ktorý ma zablokoval

Som už v tom veku, keď ma pohľad do minulosti dokáže rozcítiť. Staré počítače, staré bojlery, všeličo vo mne vzbudzuje nostalgiu. Za lepšími časmi. Ale potom si vždy spomeniem, v akom mentálnom rozpoložení som vtedy bola a prejde ma to.

Podobné pocity som prežívala aj pri čítaní utorkového príspevku Davida Púchovského na Facebooku. Bývalý správca policajných sociálnych sietí sa do mňa oprel za článok o tom, ako v roku 2022 britská vládna organizácia školila našich úradníkov v strategickej komunikácii.

Terajší asistent poslanca Progresívneho Slovenska naznačil obvyklé veci. Že dezinformujem, konšpirujem, padli aj obvinenia z prechovávania citov k istej koaličnej strane. A pod jeho statusom to ožilo výrazmi ako „ruSSký“.

Mohli by ste myknúť plecom, že u Davida nič nové. A mali by ste pravdu. Stáva sa z toho tradícia.

Občas mi pri týchto pravidelne sa opakujúcich záchvatoch napadne otázka „baví vás to ešte“? Aj po tých desiatich rokoch boja s dezinformáciami, vyvrátených klamstvách o ruskom vplyve na americké voľby, a tak ďalej?

Že ide trochu aj o módu, sa nedá poprieť. Priestorom v ostatnom čase omnoho menej lietajú obvinenia z fašizmu. Nadávka „proruSSký“ síce stále žije, no aj tá stráca na sile. Najhoršie, z čoho vás teraz môžu obviniť, je, že ste fanúšikom Smeru.

Najpodstatnejšie však nie je slovo. Dôležitý je pocit, ktorý vyvoláva. Hnus, strach, hnev, depresiu. Máte byť zhnusení z toho, kde žijete, z väčšiny spoločnosti, ktorá volí isté politické strany, a pestovať si zúfalstvo.