7 dní v kocke: Plány zlomiť Rusko nevyšli. Otočilo sa to proti Ukrajine

Dnes o 40-dňovej operácii ukrajinskej tajnej služby SBU, ktorá mala zlomiť Rusko, no nakoniec láme Ukrajinu; o kampani PS, ktorú korunoval podnikateľ Ivan Korčok; o manipulatívnych správach EÚ, ktoré za migračnou krízou v Ceute veštia „ruskú stopu“, a nakoniec o verdikte v Kočnerovej kauze Donovaly, ktorá súvisela s vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Prehľad začneme vojnou na Ukrajine, ktorá mala prerásť do vojny proti Rusku. Ukrajina v tejto fáze konfliktu ukázala prevahu. Ukázala ju však len na informačnom (mediálnom) fronte. Realita a výsledky vyzerajú opačne.

Ukrajina sa vystrieľala z munície. V stredu nedokázala pri odvetných úderoch Moskvy zostreliť ani jednu z ruských rakiet. Prosí Západ o pomoc.

Rozpor medzi vojnovou propagandou a vojnovou realitou vás však zrejme neprekvapuje. Pokračuje to piaty rok.

Operácia SBU, ktorú masívne podprovala Európa, mala preniesť vojnu na územie Ruska. Nástrojmi operácie boli dronové útoky a bombarodovanie hlboko v ruskom vnútrozemí. Horeli ruské rafinérie, sklady, lode, exportné prístavy, civilné ciele (obchodné sklady). Cieľom bolo zatlačiť Rusko do kúta a nanútiť mu ukrajinské podmienky prímeria. Teda dočasné zmrazenie bojov na línii kontaktu.

Väčšina médií a „odborníkov“ 40 dní reportovala veľké ukrajinské úspechy. A rozsiahle ničenie Ruska. Škody mali byť také veľké, že – vraj – podkopú schopnosť Ruska pokračovať vo vojne o Donbas.

„Ukrajina vyhráva,“ počúvali sme. Už opäť.

Teraz otočíme list a pozrieme sa na realitu. Áno, útoky hlboko v ruskom vnútrozemí spôsobili Rusom škody. Na druhej strane, ruské odvetné údery Ukrajinu ničia. A katastrofálnym spôsobom.

Zhrnieme si len základné, najdôležitejšie fakty:

– Rusku od začiatku roka rastú príjmy z predaja ropy a plynu; ťaží z krízy v Hormuzskom prielive a z vysokých cien, o ktoré sa postarala vojna Izraela a Spojených štátov proti Iránu.

– Rusko pri odvetných úderoch na Ukrajinu likvidovalo závody na výrobu dronov a munície; zničilo dokonca aj americký zbrojársky podnik v Kyjeve (išlo o prvý útok na americké ciele od začiatku vojny).

– Rusko udrelo aj na prístavy v Odese, ktoré zásobovali Ukrajinu zbraňami z krajín NATO, hlavne dronmi a raketami; Odesa je vyradená, čo Ukrajinu ochromuje aj vojensky, aj obchodne.

– Ruský postup na fronte sa v júli a auguste zrýchlil.

– Ukrajina v stredu pri ruských nočných útokoch nedokázala zostreliť ani jednu z 28 striel Iskander a Zirkon – došla jej protiraketová munícia; žiada urgentnú pomoc od Američanov a Západu.

– Aj americkí generáli hlásia nedostatok raketovej munície, Spojené štáty vo veľkom míňali zásoby počas prestreliek s Iránom a pri obrane Izraela.

S násladkami eskalácie to dopadlo presne tak, ako varovali realisti. Pre Rusko sú nepríjemné. Pre Ukrajinu sú zničujúce. 

A pre jej spojencov budú neúnosne nákladné. 

Zelenskyj prosí Trumpa, aby vzkriesil mierový proces. Rusko na to odpovedá tak, ako sa dalo čakať: nebude rokovať pod tlakom leteckých útokov na Moskvu. Rokovania budú mať zmysel, ak sa vrátia k záverom dohôd z Aljašky (2025). Čiže ak budú Ukrajina aj Európa rešpektovať základné a dlhodobo známe ruské podmienky.

Tie nakoniec Rusko po útokoch na Moskvu sprísňuje.

Plány dostať Rusko pod tlak vyhoreli. Vyhoreli v Odese, ktorá je odstavená. Vyhoreli v Kyjeve, ktorý ostal bez protiraketovej obrany. Operácia SBU Rusko nezlomila. Namiesto toho láme v páse Ukrajinu.

Pritom to vôbec nemuselo zájsť tak ďaleko, ak by v Európe prevážil pred aktivistickým prístupom ten realistický. Teda ak by Európa v lete 2025 využila okno príležitosti a podporila Trumpov mierový proces. 

Iste, bol by bolestivý, keďže Západ odmietal dohody s Ruskom od roku 2014. A stavil stovky miliárd na vyriešenie konfliktu silou. Bol by však menej bolestivý ako následky pokusov o eskaláciu. Alebo „strategickú porážku Ruska“… 

V tejto časti komentára sa musíme vrátiť na začiatok: k rozporu medzi propagandou a realitou. Tam je koreň fatálnych chýb, ktoré už dvanásty rok – od začiatku konfliktu na Donbase – produkuje Európa.

V 20. storočí bola propaganda určená pre verejnosť. Generalita a lídri sa však riadili realitou. Dnes je to inak. Verejnosť čoraz viac chápe realitu. Alebo potrebu ukončiť vojnu dohodami. Naopak, „lídri“ sú sústavne kŕmení propagandou, ktorá realitu prefarbuje. Nerobia ju len médiá. Propagandu robia aj prestížne výskumné inštitúty, odborné agentúry, štátne úrady…

Tak boli vychované v ére aktivizmu a potláčania rozumu.

Následky sú celkom zákonité. Ukrajina ďalej vyhráva v informačnej vojne. A škaredo prehráva v tej reálnej.

„Lídri“ a „odborníci“ zrejme cítia tento rozpor. Pred realitou sa nedá utekať donekonečna, no neriešia to poctivo – priznaním omylov a nápravou. Obávame sa, že mnohí to riešia len práškami. Niektorí – povedzme v kyjevskom prostredí – kokaínom. Iní inhibítormi spätného vychytávania serotonínu. 

Jednoducho, pomery v Európe sú čoraz viac nenormálne. V klinickom zmysle. A spôsobuje ich, okrem iného, fanatizmus.

Držíme palce výnimkám so zdravším prístupom. Budeme ich potrebovať.

Na poli aktivizmu ostaneme aj v druhom bode. Letná kampaň PS o straníckych peniazoch Smeru sa skončila nehodou. PS platilo funkcionára Korčoka cez firmu jeho manželky – čím sa šetrili desiatky tisíc eur ročne na daniach a odvodoch. Korčok, člen predsedníctva a podpredseda strany, sa pri výplate tváril ako nezávislý dodávateľ služieb. Hovorí sa tomu obchádzanie zákona na úkor štátu a Sociálnej poisťovne.

Korčok priznal príjem vo výške poslaneckého platu. Takmer šesťtisíc mesačne. Pre exministra a jedného z lídrov strany je to primerané. Odvody a dane však platil nižšie ako ľudia s minimálnou mzdou. A PS za neho neplatilo nijaké odvody. Nič. Nula. Predstieralo, že nie je zamestnávateľ. A že Korčok je niečo ako externista na voľnej nohe.

Ďalej: PS platilo za služby nielen Korčoka, ale aj jeho známych z prezidentskej kampane. PS im všetkým ročne vyplatilo 180-tisíc eur.

Kampaň PS o pochybných výplatách v strane Smer tým padla na nos.

Korčok prekvapil aj návrhom riešenia. Chce byť platený ako živnostník. To by bolo tiež obchádzanie zákona, akurát inou, ešte kratšou cestou.

V PS zjavne nepochopili, kde je problém. „Strana odborníkov“ sa vyfarbila ako strana insitných umelcov, ktorá netuší, ako vyzerá financovanie organizácie. Alebo štátu.

Tragédia PS je v tom, že nedokážu vnímať samých seba. A nedokážu uvažovať ani jediný krok dopredu. Pritom práve toto je nevyhnutný predpoklad pre politické remeslo.