Porozprávam vám príbeh svetoznámej austrálskej tenistky a slovenského novinára, ktorý sa do Austrálie vysťahoval v 90. rokoch. Objavil som ho len nedávno. Je to príbeh o tom, ako víťazstvami ovenčená športovkyňa preslávila v mladosti svoju krajinu, ale v posledných rokoch musí vo svojej vlasti čeliť ideologickým útokom.

A je to súčasne príbeh novinára, ktorý odišiel po páde komunizmu do Austrálie, krajiny s dlhšou tradíciou demokracie a slobody, ako malo Slovensko, aby po niekoľkých desaťročiach na vlastnej koži zažil, že v austrálskej spoločnosti tá sloboda akosi koroduje. Meno športovkyne je Margaret Courtová a meno novinára je Andrej Bučko. Povieme si, ako spolu súvisia.

Čas od času odborníci zostavujú rebríčky najúspešnejších tenistov a tenistiek v svetovej histórii. Dopadajú rôzne podľa zvolených kritérií rozhodovania. Ale jedno sa ponúka ako obzvlášť jednoduché a spravodlivé. Kto vyhral najviac zo štyroch turnajov, ktoré tvoria Grand Slam? Ide o Australia Open, French Open, Wimbledon a US Open. Medzi mužmi je to Novak Djokovič, má 24 víťazstiev. Pozná ho každý, lebo súťažil v posledných dvadsiatich rokoch.

A medzi ženami je to Austrálčanka Margaret Courtová. Má ich tiež 24 (3 z Wimbledonu, po 5 v US Open a French Open a 11 z Australia Open). Za ňou je na druhom mieste Serena Williamsová s 23 víťazstvami. Nečrtá sa, že by ktorákoľvek z aktívnych hráčok mohla Courtovú dobehnúť. Na rozdiel od Djokoviča si Courtovú už pamätá málokto, lebo hráčsku kariéru skončila v roku 1973. Ja si ju z mojich mladých čias pamätám dobre.

Samozrejme, v rodnej Austrálii ju pozná každý. Je nositeľkou vysokých štátnych vyznamenaní, jej tvár je na známkach. Podľa nej je pomenovaná Margaret Court Arena v Melbourne.

Dnes je to už vyše 80-ročná stará dáma. Legenda.

No ideológia, ktorá valcuje, neušetrí ani legendy. Margaret Courtová pôsobí ako evanjelická farárka v meste Perth. A keď sa začala presadzovať ideológia LGBT, Courtová sa proti nej postavila. Bola odporkyňou manželstiev osôb rovnakého pohlavia a prejavovala to opakovane a verejne. Napríklad v roku 2017 publikovala v západoaustrálskej tlači článok, v ktorom kritizovala austrálsku leteckú spoločnosť Qantas za podporu manželstiev rovnakého pohlavia a prehlásila, že ona osobne s Qantasom lietať nebude.

Za jej postoje ju kritizovali iné tenisové legendy ako Billie Jean Kingová a Martina Navrátilová. Kritizovali ju médiá aj politici. A v roku 2012 sa po prvý raz objavili snahy jej kritikov o premenovanie Margaret Court Arena. Opakujú sa doteraz.

V roku 2019 austrálsky tenisový zväz Tennis Australia oslavoval Roda Lavera pri príležitosti 50. výročia jeho víťazstiev na všetkých turnajoch Grand Slamu v tom istom roku (1969). Tým sa dostal do pasce, lebo o rok nato bolo rovnaké výročie, odkedy sa to isté podarilo Margaret Courtovej v roku 1970. Inak, je to jediná žena, ktorá to dokázala.

A Margaret Courtová sa sebavedomo dožadovala od Tennis Australia rovnakého zaobchádzania. A Tennis Australia naozaj Courtovej zásuhy počas Australia Open uznal. Aj keď Courtová k prítomným tisícom divákov neprehovorila.

Ona nie je ľahký protivník, nielen preto, lebo je tenisová legenda. Viac ako dve desiatky rokov vedie charitatívnu organizáciu Margaret Court Community Outreach (MCCO), ktorá distribuuje potraviny chudobným ľuďom.

Pri príležitosti výročia zúfalý John McEnroe prosil Serenu Williamsovú, aby vyhrala ešte dva turnaje Grand Slamu, nech je tá Courtovej dvadsaťštvorka prekonaná, nech Courtová odíde do minulosti. Lenže to sa už nestane.

Príbeh Margaret Courtovej som nepoznal, hoci o ľuďoch, ktorí zažili perzekúciu, lebo sa postavili proti LGBT ideológii, som dokonca napísal knihu. Upozornil ma naň novinár Andrej Bučko pôsobiaci v Austrálii. Zoznámil som sa s ním pred viacerými rokmi, keď so mnou urobil rozhovor pre austrálske rádio SBS.

Pred pár týždňami sme s Andrejom Bučkom opäť telefonovali a rozprával mi o svojich problémoch v Austrálii v súvislosti s postojmi pani Margaret Courtovej. Došlo ku komickej vložke, keď som sa ho spýtal, či tá pani má niečo spoločné s tou známou tenistkou. No to je ona, hovorí mi Bučko.