Vedecký konsenzus ohľadom antropogénneho pôvodu klimatických zmien má vážne trhliny

EÚ už dlhé roky škrtí hospodárstvo svojich členských štátov tlakom na nízkouhlíkovú ekonomiku. Túto politiku občania EÚ pociťujú rôznym spôsobom od poklesu životnej úrovne až po vyhrotenú spoločenskú diskusiu ohľadom veterných elektrární. Podstatným argumentom na obhajobu tohto prístupu je, že človekom produkované CO2 spôsobuje klimatickú zmenu, ktorej sme svedkami. Každý náznak spochybnenia tejto teórie je prudko odmietaný a zosmiešňovaný s argumentom, že predsa je na tom „vedecký konsenzus“. 

Napriek úzkostlivej snahe mainstreamu udržať tento „konsenzus“ sa v ňom objavujú vážne trhliny. Jednou z nich je list 49 bývalých zamestnancov vesmírnej agentúry NASA z roku 2012, v ktorom okrem iného píšu: „Veríme, že tvrdenia, podľa ktorých človekom produkovaný oxid uhličitý má katastrofický dopad na zmeny globálnej klímy nie sú podložené, najmä ak zoberieme do úvahy tisícky rokov empirických dát. Keďže stovky známych klimatológov a desiatky tisíc ďalších vedcov verejne deklarovali, že neveria katastrofickým scenárom, je jasné, že ustálený vedecký názor neexistuje. (...) Žiadame NASA, aby sa vo svojich budúcich vyhláseniach k tejto téme zdržala uvádzania nepreukázaných a nepodložených tvrdení.“ 

Ak by išlo o strážnikov či účtovníkov NASA, mohli by sme nad tým mávnuť rukou. Pravdou však je, že v zozname signatárov figurujú ľudia u ktorých ťažko spochybniť, že o Zemi vedia naozaj dosť. Nájdeme tam napríklad sedem astronautov programu Apollo, dvoch riaditeľov slávneho vesmírneho centra v Houstone, množstvo vedeckých pracovníkov, ako aj manažérov vesmírnych programov. 

Za všetkých uvediem konkrétne jedného – Harrison Schmitt, ktorý má doktorát z geológie z Harvardskej univerzity a je jediným profesionálnym geológom, ktorý kráčal po Mesiaci. Argument, že signatári nie sú vyslovene klimatológovia, sa pri ľuďoch schopných vedecky aj prakticky zabezpečiť let na Mesiac a späť javí trochu slabý. Ak by sa nám predsa len zdalo 49 signatárov málo, popíšem ešte jednu, počtom väčšiu a dátumom novšiu trhlinu vedeckého konsenzu. 

Ide o Svetovú klimatickú deklaráciu (World Climate Declaration), kde sa okrem iného píše: „Geologické záznamy ukazujú, že klíma Zeme sa mení odkedy planéta existuje, pričom sa striedajú prirodzené fázy ochladzovania a otepľovania. Malá doba ľadová sa skončila nedávno, približne okolo roku 1850. Preto nie je prekvapujúce, že v súčasnosti prežívame obdobie otepľovania. (...) Klimatická politika sa spolieha na neadekvátne modely. (...) Vyšší objem CO2 je pre prírodu prospešný a prispieva k väčšiemu zazeleneniu planéty. (...) Dôrazne odmietame škodlivú a nerealistickú politiku nulových emisií CO2 do roku 2050.“