Teplá Praha
Politická záštita minoritnej dúhovej veselice je dôležitá a zásadná, bez nej by si väčšinová verejnosť myslela, že je to celé iba o deviantnom sexe.
Ochrana minorít a averzia voči minoritám majú spoločné to najdôležitejšie: Menšinu, definovanú inakosťou. Sú menšiny, ktoré vo väčšine vzbudzujú súcit; menšiny, z ktorých ide strach, a sú menšiny, ktoré sú z pohľadu väčšiny na hanbu.
Keď sa pred rokmi štát zákerne pokúsil ušetriť na dávkach pre hendikepovaných, zišli sa pred ministerstvom práce a sociálnych vecí slepci s transparentom: „Sme slepí, ale nie sme blbí!“ Sympatie verejnosti, samozrejme, nepatrili ministerským úradníkom ani politikom. Nikomu potom nenapadlo podozrievať komunitu nevidiacich z exhibicionizmu.
Minoritou, ktorá u nás dlhodobo vyvoláva averziu, sú Rómovia. Krčmovú debatu na tému neprispôsobivosti tohto etnika, počas ktorej padali radikálne nápady, ako s nimi zatočiť, raz ukončil môj švagor drobnou poznámkou, že by diskutujúcim prial, aby sa v budúcom živote narodili ako Cigáni. Debata sa plynulo zvrtla na futbal.
Zrejme najsledovanejšou menšinou sú v poslednom čase sexuálni devianti. Ich nevkusné zrazy sa tešia mediálnej pozornosti, o akej sa inak zdravotne postihnutým môže iba snívať. Priazeň médií bude zrejme daná početným zastúpením homosexuálov medzi novinármi alebo tým, že liberálne médiá majú vášeň pre ventiláciu všetkého, čo je tabuizované a čudné.