Rok petržalskej električky. Úspechy a pády inžinierov z magistrátu

Petržalská električka pred niekoľkými dňami oslávila svoje prvé narodeniny. Na bratislavskom magistráte sfúkli sviečky, otvorili šampanské a z pera komunikačného oddelenia primátora Matúša Valla vyšla ďalšia oslavná tlačová správa. Električka vraj zmenila Petržalku, spája ľudí a jej intervaly sú už takmer na úrovni metra. 

Vallovi treba pogratulovať. Jeho jediný veľký dopravný projekt skutočne funguje. Električka Petržalke pomohla. A ľudia ju používajú. Nečudo, veď na ňu čakali niekoľko desiatok rokov. 

Električka číslo 3 denne prepraví približne 40-tisíc cestujúcich. Stala sa tak najvyťaženejšou linkou bratislavskej mestskej hromadnej dopravy. V rannej špičke prichádza približne každé dve a pol minúty a z južného konca Petržalky sa ňou cestujúci dostanú do centra za necelých trinásť minút. V čase každodenných zápch na bratislavských mostoch to je skutočne rýchlo. Nebolo by preto fér tváriť sa, že Petržalčania dostali nepotrebnú hračku. 

Lenže výročie nie je iba príležitosťou na to, aby sa vedenie mesta potľapkalo po pleci. Je aj časom pozrieť sa dookola, bilancovať a, hlavne, povedať si pravdu.

O úspešnom príbehu a vyťaženosti petržalskej linky hovorí často aj sám primátor. Už menej však spomína, že k tomu dopomohol aj samotný Dopravný podnik. V deň spustenia novej trate totiž zanikli viaceré linky. Ich cestujúcich mala prevziať práve električka alebo nadväzné autobusové spoje.

Najväčšiu kritiku vyvolalo zrušenie expresnej autobusovej linky číslo 59, ktorá spájala Petržalku s Račou. Ľudia sa vedeli dostať v relatívne krátkom čase z jedného konca mesta na druhý. Dopravný podnik argumentoval tým, že jej trasu z veľkej časti nahradí práve predĺžená trojka. Z konečnej v Petržalke jej to však na konečnú v Rači trvá takmer trištvrte hodinu. A práve to mnohým prekážalo. 

Pritom rušenie expresných liniek je v priamom rozpore s filozofiou parkovacej politiky, ktorú mesto presadzuje. Mesto roky presviedča ľudí, aby nechali auto doma či na záchytnom parkovisku a presadli do MHD. No a potom dostanú namiesto expresnej linky vyhliadkovú jazdu naprieč mestom.

Ak sme pri bilancovaní, je dôležité si posvietiť aj na príbeh ceny. Podľa pôvodnej zmluvy mala petržalská električka stáť približne 89,5 milióna eur s DPH. Po najnovšom dodatku s poradovým číslom štyridsať, ktorý bol podpísaný len pred pár dňami, sa zmluvná cena vyšplhala už na takmer 123 miliónov eur. Stavba teda zdražela približne o 33,5 milióna eur, čiže o viac ako 37 percent.

Apropo štyridsať dodatkov. To už nie je doplnenie zmluvy. To je samostatný literárny žáner.

Ešte absurdnejšie vyznieva porovnanie s pôvodnou verejnou súťažou. Do nej sa ešte v roku 2021 prihlásilo osem uchádzačov. Víťazom sa stalo združenie vedené spoločnosťou Aldesa. Posledná ponuka od spoločnosti Subterra na zhotovenie predĺženia električky mala cenovku 119 miliónov eur.

Inými slovami, keby mesto vtedy vybralo najdrahšiu ponuku v celej súťaži, električka by podľa dnešnej zmluvnej ceny vyšla približne o štyri milióny eur lacnejšie. To je už obstarávanie podľa bratislavskej školy hospodárnosti. Vyberieme najlacnejšieho, aby nás napokon stál viac ako najdrahší.

Mesto má, samozrejme, pripravené vysvetlenia. Pandémia covidu, prudký rast cien energií a stavebných materiálov po začiatku vojny na Ukrajine, vysoká inflácia, problémy medzi členmi zhotoviteľského združenia, nelegálna skládka, protitanková stena či munícia z druhej svetovej vojny.