Všeobecne sa má za to, že volič vo vlastnom záujme zveruje moc riadiť štát ľuďom, ktorí ponúkajú dobrý program a sú schopní ho realizovať. Je to naivná predstava. V skutočnosti sa program vo volebnej kampani zanedbáva a kompetentnosť uchádzačov o moc si občan nemá ako overiť. V praxi teda môže štát riadiť kdejaký hlupák, a často to tak aj je, ak sa mu podarí zapôsobiť na voličov a získať ich hlasy. Voľby viac ako čokoľvek iné rozhoduje politický marketing.

Ľudia z reklamy, ktorých platia politické strany, aby dostali svojich politikov do parlamentu, sú pragmatici a realisti. Je im jasné, že predávajú problematický tovar. Preto kľúčom k úspechu nie je jasné vysvetľovanie toho, čo politici predstavujú a sľubujú. Dôležité je pochopiť voliča, vedieť, čo chce počuť, dostať sa do jeho hlavy. Reklama pracuje s chytľavými sloganmi, s primitívnou skratkou, či už ide o vytváranie pozitívneho imidžu klienta, alebo o poškodzovanie politického konkurenta, teda o negatívnu reklamu.

Reklamné agentúry nepočítajú s voličmi, ktorí sú politicky gramotní, majú predstavu o tom, čo môžu od politikov očakávať, a starostlivo zvažujú, kto najlepšie spĺňa ich náročné požiadavky. Títo politicky gramotní voliči tvoria menšinu, ktorá nerozhoduje voľby. Pri komunikácii s verejnosťou sa politický marketér spolieha na ľahostajnosť voličov, kalkuluje s ich nevedomosťou a počíta so všeobecnou politickou idiociou. Nie preto, že by sa nejako vyvyšoval nad voličov. Len zo skúsenosti vie, že to fungovalo minule, a preto to bude fungovať aj teraz. Ak je volič pre politika uzavretého vo vlastnej bubline záhadou, veľkou neznámou, potom politický marketér voličovi dokonale rozumie. Má ho prečítaného. Pozná cestu k jeho hlasu.

Voľby sú súbojom reklamných agentúr. Politické strany ich platia z verejných peňazí, teda štedro. Politická kampaň je výnosná záležitosť a tí, ktorí sa k nej dostanú, majú vysokú motiváciu uspieť. Ambíciou reklamnej agentúry nie je vybrať najlepších politikov s najlepším programom, ale čo najviac pomôcť platiacemu klientovi, ktorým môže byť korupčník, mafián, psychopat alebo človek bez mozgu. Z tohto pohľadu nie je politická reklama pre občana nejaké terno. Bez sugestívnej nápovede môže pri rozhodovaní tápať, ale s nápoveďou je takmer isté, že šliapne do niečoho smradľavého.