Maroko patrí medzi malý počet arabských štátov, ktoré udržiavajú oficiálne diplomatické vzťahy s Izraelom. A tie nie sú hocijaké.
Španielsko cez víkend uviedlo, že kríza v jeho severoafrickej enkláve Ceuta je opäť pod kontrolou, pričom väčšina z viac ako 50-tisíc migrantov, ktorí v posledných dňoch prekročili jej hranice, sa rozhodla dobrovoľne vrátiť do susedného Maroka.
Vierohodnú odpoveď na to, čo presne vyvolalo priam apokalyptické scenérie, keď desaťtisíce cudzincov ilegálne vtrhli na územie rozlohou porovnateľné s väčšou slovenskou obcou, pričom najmenej 67 z nich zomrelo, však nepoznáme ani po niekoľkých dňoch. Teórií je však hneď niekoľko.
Úrady v Ceute spojili inváziu s rozhodnutím španielskeho najvyššieho súdu publikovaným v júli, ktoré úradom zakázalo okamžite vracať migrantov prichádzajúcich po mori. Tento verdikt sa pritom nevzťahoval na migrantov, ktorí vstupujú do Španielska po súši, a to ani preliezaním cez hraničný plot.
Španielsky premiér Pedro Sánchez zas obvinil z náhleho prílevu ľudí mafie obchodujúce s ľuďmi, ktoré zveličovali význam tohto verdiktu s cieľom presvedčiť obrovské množstvo migrantov, aby sa zúčastnili na masívnom koordinovanom návale do Ceuty.
Do tretice sa hovorí aj o koordinácii či prinajmenšom uľahčení prechodu zo strany samotného marockého štátu, čomu zodpovedajú aj niektoré videozáznamy priamo z pohraničia.
Motívov by sa našlo hneď niekoľko, keďže vzťahy medzi oboma krajinami (ktoré sú od seba cez Stredozemné more vzdialené len štrnásť kilometrov, hoci ležia na rozličných kontinentoch), sú dlhodobo veľmi napäté.
Vôbec najcitlivejšia je práve otázka Ceuty a druhej španielskej enklávy Melilla. Aj keď nad nimi Španielsko vykonáva zvrchovanosť stovky rokov, Maroko ju neuznáva a obe tieto mikroúzemia považuje za okupované.
Maroko rovnako presadzuje svoju suverenitu nad Západnou Saharou, bývalou španielskou kolóniou, ktorú anektovalo v roku 1975 a v ktorej domorodí obyvatelia, zastúpení národno-oslobodzovacím hnutím známym ako Front Polisario, odmietajú vládu z Rabatu a usilujú sa o nezávislosť.
Významnou ranou pre Maroko bolo aj rozhodnutie Španielska umožniť v apríli roku 2021 lídrovi Frontu Polisario Brahimovi Ghalimu proticovidovú liečbu v španielskej nemocnici. V reakcii na to Rabat odvolal svojho veľvyslanca z krajiny a v máji rovnakého roka zrejme uvoľnilo hraničné kontroly, čím umožnilo vstup do Ceuty približne 10-tisíc migrantom.
Azda najznámejšia bezpečnostná kríza v novodobej histórii sa však datuje do roku 2002, keď marockí žandári obsadili neobývaný španielsky ostrovček Perejil pri africkom pobreží. Madrid následne reagoval vyslaním špeciálnych jednotiek, ktoré ostrov bez odporu znovu obsadili. Spor sa napokon vyriešil diplomatickou cestou.
Hoci sa neskôr podarilo vzťahy otepliť, minulý mesiac sa opäť ochladili, pretože Sanchéz oficiálne navštívil Alžírsko, ktoré Maroko považuje za úhlavného rivala pre jeho neochvejnú podporu Frontu Polisario.
V ostatných dňoch pritom rezonujú tvrdenia, že Maroko v tomto prípade nekonalo samo, ale v koordinácii s Izraelom, teda štátom, ktorého najvýznamnejším európskym kritikom v ostatných rokoch je práve Španielsko.
Už v roku 2019 Yair Netanjahu, syn izraelského predsedu vlády, zverejnil na sieti Twitter (dnes X) mapu Ceuty a Melilly so slovami: „Drahí Arabi a moslimovia. Chcete oslobodiť okupované arabské islamské územia? Toto je dobrý začiatok!“
„Maročania by sa mali zhromaždiť, poslať buldozéry na hranice a potom neozbrojení vstúpiť do Ceuty a Melilly, aby vztýčili vlajku,“ stálo zas v článku, ktorý v marci tohto roka napísal člen Amerického podnikateľského inštitútu Michael Rubin pre proizraelskú mimovládnu organizáciu Blízkovýchodné fórum.
O mesiac neskôr proizraelský marocký analytik Amine Ayoub pre vplyvný izraelský web Ynet News sformuloval text, v ktorom okrem iného tvrdil: „Napätie medzi USA a Španielskom v súvislosti s NATO a Iránom vytvára pre Maroko príležitosť presadzovať svoje nároky na Ceutu a Melillu, pričom Izrael je pripravený diplomaticky podporiť Rabat v rámci aliancie pod vedením USA, ktorá čoraz viac uprednostňuje kooperatívnych partnerov pred európskymi odporcami.“
V piatok, keď Ceutu prekvapili desaťtisíce migrantov, izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon zverejnil provokatívny komentár na platforme X. „Španielsko, ktoré nikdy nevynechá príležitosť poučiť Izrael, vyhlásilo v Ceute výnimočný stav po kríze okolo jeho imigračnej politiky,“ napísal Danon. „Možno skôr, ako nás bude naďalej poučovať, je načase, aby svetu vysvetlilo, prečo si stále udržiava koloniálne enklávy v Afrike,“ stálo v ňom.
„No, všetko sa začína celkom vyjasňovať,“ okomentoval jeho príspevok španielsky minister dopravy Oscar Puente, čím zrejme naznačil, že si myslí, že do udalostí v Ceute bol zapojený aj židovský štát.
Kenneth Roth, ktorý tri dekády v rokoch 1993 až 2022 stál na čele mimovládnej organizácie Human Rights Watch, napísal, že jedným z dôvodov, pre ktoré by Izrael mohol chcieť, aby Maroko kontrolovalo Ceutu, je skutočnosť, že Španielsko by tým stratilo kontrolu nad jedným koncom Gibraltárskeho prielivu. „Ak Irán dokáže kontrolovať Hormuzský prieliv, Španielsko by mohlo ľahko kontrolovať Gibraltársky prieliv a potenciálne blokovať prístup Izraela k Atlantiku,“ uviedol.
„V každom prípade, bez ohľadu na to, či USA a Izrael boli do udalosti zapojené už pred jej vznikom, po nej sa do nej hlboko zapojili a intenzívne konali, najmä sa snažili túto situáciu využiť proti súčasnej španielskej vláde. To samo osebe bolo dosť šokujúce,“ vyhlásil na sieti X aj bývalý portugalský minister pre európske záležitosti Bruno Maçães.
Teória o izraelskej úlohe v príleve migrantov na Ceutu si našla priestor aj v Hollywoode. Príspevky obviňujúce židovský štát z organizácie invázie totiž zdieľal aj slávny španielsky herec Javier Bardem, ktorý je manželom nemenej populárnej herečky Penélope Cruzovej.
Ako sme už uviedli, Španielsko pod vedením socialistického premiéra Sanchéza v Európe vyniká ústretovým postojom voči Palestíne a naopak tvrdou kritikou Izraela.
V máji 2024 formálne uznalo palestínsky štát a pripojilo sa tak k rastúcemu počtu európskych krajín, ktoré sa zasadzujú za väčšie medzinárodné uznanie palestínskeho práva na sebaurčenie.
V rovnakom roku krajina odmietla povoliť nákladnej lodi plaviacej sa pod vlajkou Spojených štátov, ktorá prepravovala zbrane pre Izrael, zakotviť v prístave Algeciras, takže loď namiesto toho presmerovali do Maroka.
V reakcii na najnovšie dianie na Blízkom východe Sanchéz vyhlásil, že izraelská vojna v Gaze je genocída, ostro kritizoval americko-izraelskú vojnu proti Iránu a odmietol povoliť, aby sa spoločne prevádzkované americko-španielske vojenské zariadenia využívali na uľahčenie agresie.
Španielska vláda sa navyše v marci tohto roka rozhodla odvolať svoju veľvyslankyňu v Izraeli Anu Sálomonovú Pérezovú a nateraz má zníženú úroveň diplomatického zastúpenia v krajine. Izrael tak urobil ešte v roku 2024 v reakcii na spomenuté uznanie Palestínskeho štátu.
Maroko patrí medzi malý počet arabských štátov, ktoré udržiavajú oficiálne diplomatické vzťahy s Izraelom. Ich otvorenie oznámili obe krajiny v decembri 2020 v rámci takzvaných Abrahámovských dohôd sprostredkovaných USA.
Najdôležitejšou oblasťou spolupráce je obrana, bezpečnosť a výmena spravodajských informácií. Maroko nakupuje izraelské vojenské technológie vrátane systémov protivzdušnej obrany, bezpilotných prostriedkov a spravodajských technológií. Obe krajiny pravidelne organizujú spoločné vojenské rokovania a uzatvárajú dohody o obrannom priemysle.
Po vypuknutí vojny v Pásme Gazy v októbri 2023 sa však v Maroku konali rozsiahle protiizraelské protesty a verejná mienka zostáva vo veľkej miere naklonená Palestínčanom, ku ktorým majú tamojší obyvatelia nábožensky blízko.
Nedá sa však potvrdiť, že by Izrael a Maroko ťahali za jeden povraz aj v súvislosti s terajším migračným tlakom na Španielsko. V súčasnosti na to chýbajú priame aj nepriame dôkazy.
GUSY
Pred 14 dňami
Inšpiratívny komentár. Pekná stručná analýza medzinárodných záujmov v danom priestore.
Pravdovec
Pred 14 dňami
Izrael a USA využijú čokoľvek - aj Maroko - aby poškodili alebo zničili vlády v krajinách, ktoré sa postavia voči ich politike. USraHell má najradšej hlúpych pritakávačov, ako bol Kiska, Čaputová či Naď..
Seven Zero
Pred 14 dňami
Ďakujem. Snáď sa bravčovým hlavám rozsvieti..
Jozef
Pred 14 dňami
Zbytočné hladať zložité vysvetlenia v Jeruzaleme. Ak zlegalizujete pobyt 1,3 miliôna migrantov a chováte z verejných zdrojov zástup neziskoviek, ktoré spolupracujú s prevádzačmi, tak to čo sa stalo na hranici s Marokom je len prirodzený následok. Inak to súdne rozhodnutie tie neziskové org. publikovali na svojich profiloch a weboch od polovice júla. Nakoniec marxista Sanchez dostal pochvalu od pani predsedníčky ako dobre to zvľádol. Čo tam po vlastných občanoch pardon dezolátoch.
Motyl
Pred 14 dňami
Ocakavam, ze Bardem s Cruz si uz v Holyúde neskrtnu.