Aké ponaučenie vyplýva zo štrajkov v Nemecku a Poľsku pre Kaufland u nás
Kaufland pôsobí v ôsmich krajinách. Na Slovensku rokuje o prvej kolektívnej zmluve, vo väčšine ostatných už kolektívne zmluvy platia.
Slovensko
Jakub TužinskýRedaktor
Kaufland pôsobí v ôsmich krajinách. Na Slovensku rokuje o prvej kolektívnej zmluve, vo väčšine ostatných už kolektívne zmluvy platia.
Možno prekvapí, že Kaufland podniká iba v ôsmich európskych krajinách: v Nemecku, Poľsku, Česku, Rumunsku, v Bulharsku, Chorvátsku, Moldavsku a, samozrejme, na Slovensku.
V týchto štátoch prevádzkuje viac ako 1 600 predajní a zamestnáva vyše 162-tisíc ľudí. V ďalších štátoch síce pôsobí jeho internetové trhovisko, kamenné predajne má však podľa oficiálnych údajov spoločnosti iba na týchto ôsmich trhoch.
Prítomnosť Kauflandu, podobne ako ďalších reťazcov, priniesla na trh rôzne plusy. Mzdy a faktúry dodávateľom sa platia načas, je tlak na znižovanie cien potravín. Nuž a keď sa firme darí, a na Slovensku sa jej darí, vzniká potreba aj inej rovnováhy. Mzdy na úrovni. Ako ukáže článok, nejde to automaticky, o výšku mzdy a výhody musia zamestnanci zabojovať. Skupina Schwarz, ktorá vlastní Kaufland a Lidl, je bohatá nemecká firma a o zisk sa dobrovoľne nedelí. Ani u nás, ani v Nemecku.
Na Slovensku sa odborári už takmer rok a pol pokúšajú uzavrieť vôbec prvú podnikovú kolektívnu zmluvu. Po 19 kolách rokovaní a neúspešnom konaní pred sprostredkovateľom vyhlásili 16. júla štrajkovú pohotovosť. Žiadajú letnú a vianočnú odmenu vo výške polovice mesačného platu, zvýšenie príspevku do sociálneho fondu aj príspevku na stravovanie a presnejšie pravidlá pracovného času. Za hlavný dôvod označujú rastúci objem a intenzitu práce.
Zahraničné porovnanie ukazuje, že kolektívne zmluvy, odmeny aj štrajkové akcie nie sú v zahraničných prevádzkach Kauflandu ničím výnimočným.
Pozrime sa, ako to vyzerá inde a čo z toho môže vyplývať pre Slovensko.
Situácia v jednotlivých štátoch nie je rovnaká. Niekde platí podniková zmluva priamo v Kauflande, inde zamestnancov pokrývajú odvetvové alebo regionálne dohody.
Prehľad ukazuje, že v štyroch z piatich krajín s potvrdeným kolektívnym pokrytím sme nenašli verejne doložený aktuálny štrajk. Výnimkou je Nemecko, kde je však štrajk súčasťou pravidelného odvetvového vyjednávania a slúži na presadenie lepších podmienok v už fungujúcom tarifnom systéme.
Z troch krajín bez kolektívnej zmluvy sa na Slovensku rokuje o prvej podnikovej zmluve a platí štrajková pohotovosť, zatiaľ čo v Poľsku sa po neúspešnom mzdovom vyjednávaní uskutočnil výstražný štrajk. Bulharsko zostáva jedinou krajinou bez kolektívnej zmluvy, aj bez verejne doloženého rokovania či štrajkovej akcie.
Kolektívna zmluva automaticky nevylučuje štrajk. Potvrdzuje sa však jej význam ako stabilného rámca na vyjednávanie a garantovanie pracovných nárokov.
Zaujímavý kontrast predstavuje Chorvátsko. Slovenský Kaufland dosiahol za obdobie od marca 2024 do februára 2025 čistý zisk 79,3 milióna eur, celkový zisk nepoznáme, keďže majiteľ jeho značnú časť transferuje do Nemecka ešte pred zdanením (tomu sa však budeme venovať inokedy).
V tomto prípade nás môže zaujať, že chorvátsky Kaufland skončil v kalendárnom roku 2024 s čistým ziskom 19,8 milióna a v roku 2025 s 31,6 milióna eur. Účtovné obdobia síce nie sú totožné, rozdiel vo vykázanom zisku je napriek tomu výrazný. Zamestnanci tam pritom majú garantované aj príležitostné odmeny. Dôvodom je chorvátska odvetvová zmluva.
Samotný Kaufland v Chorvátsku navyše od marca 2026 zvýšil príjmy zamestnancov priemerne o osem percent. Podľa vyjadrenia spoločnosti vzrástli mzdy na nemanažérskych pozíciách za posledné tri roky takmer o 60 percent. Konkrétne priemerné mzdy jednotlivých profesií však firma vo svojom oznámení nezverejnila.
To vysvetľuje aj zdanlivý paradox, ako môžu zamestnanci získavať odmeny v štáte s nižším ziskom než na Slovensku. Čistý zisk je výsledok až po zaplatení miezd a ostatných nákladov. Výšku odmien neurčuje automaticky poradie krajiny podľa zisku, ale tiež miestny pracovný trh, kolektívne zmluvy, sila odborov, nedostatok pracovníkov a rozhodnutia vedenia.
MartinX
Približne pred 16 hodinami
Preboha. Rokovať jeden a pol roka. Ak po týždni vidím, že rokovanie nikam nevedie okamžite zorganizujem jednodňový štrajk. V deň ked sú najväčšie tržby. Štrajk je ústavné právo. Ak budeme robiť z ústavy trhací kalendár, budú sa spochybňovať aj ostatné ústavou garantované záležitosti. Napríklad manźelstvo muža a ženy. Ak by bola Ústava SR považovaná za dokument mimoriadnej významnosti, tak by tí, ktorí si chcú na matrike zapísať “manželstvo” osôb rovnakého pohlavia, z nej odchádzali s putami na rukách.
jen
Približne pred 14 hodinami
Výborný článok.
Michal Záborský
Približne pred 13 hodinami
Toto sú slovenské odbory. Rokovať rok a pol bez výsledku a bez štrajku! Obdivuhodná neschopnosť! Hlavne preto sú tu platy tak nízke, že si ich nevedia vydobiť! A to ani v prípade, že prinášajú zamestnávateľovi nemalí zisk!
Furi
Približne pred 8 hodinami
110 miliónov straty na takom trhu? Čo majú v tom Poľsku akcie 1+3 grátis? Vôbec ma neprekvapuje správanie západných firiem u nás. Sme v EÚ preslávení v držaní huby a kroku. Stačí trošku priplatiť slovenskému vedúcemu a ten už narobí poriadky so svojimi krajanmi. A veľmi tomuto nadradenému správaniu idú oproti samotní politici, ktorí v Bruseli špinením do vlastného hniezda dávajú návod, ako sa treba k podradným Slovákom správať. Žiaľ, nenájdeme v EÚ východný štát, ktorý by bol viac vyciciavaný a znevažovaný, ako sme my.
Čitatel
Približne pred 4 hodinami
Zamestnanci Kauflandu majú skvelú príležitost presadit svoje požiadavky. Držím im palce, aby sa nezlakli a dotiahli to do úspešného konca.