Odpoveď Jaroslavovi Daniškovi
Ako je možné, že India, historicky donedávna európska kolónia, dokáže odolávať ekonomickej hrozbe Spojených štátov lepšie než Európa?
V týchto dňoch sme sa vrátili z rodinnej dovolenky v Taliansku. Okrem príjemnej pláže a všadeprítomnej talianskej kultúry som bol týždeň odstrihnutý od slovenskej printovej tlače (niežeby som to ľutoval), ale mal som slobodný prístup najmä k nemeckým a anglosaským médiám. Ani tie už nie sú tým, čo bývali, ale to nie je dnešná téma.
Zhodou okolností aj v nich boli dôležitou témou rokovania aj nerokovania americkej vlády s partnermi o dovozných clách do USA a ich výsledky. Po návrate domov som si prečítal smutný článok Jaroslava Danišku o ponížení Európy v rokovaniach aj v reakcii na rokovania.
Prvú príčinu v smutnom výsledku vidí Daniška v nízkej až v hanebnej úrovni európskej vládnucej elity. Dnešná európska elita nemá vyššiu víziu pre svoju politiku, chce len zachovať existujúci systém a svoje postavenie v ňom.
Nuž, možno o tom Jaro Daniška nevie, ale v tomto sa zhoduje s ruskými diskutérmi v rôznych médiách, sťažujúcimi sa na nízku úroveň európskych elít. Sťažujúcimi sa, pretože so slabými partnermi sa ťažko dosahujú racionálne výsledky pri rokovaniach, výhodné pre obe strany. Takmer s nostalgiou spomínajú ruskí publicisti na oponentov z čias studenej vojny ako generála de Gaullea, Adenauera, Willyho Brandta, Helmuta Kohla, Margaret Thatcherovú, ešte aj Angelu Merkelovú.
Napriek búrlivému rozvoju jadrových a raketových zbraní menovaní, ich spojenci na Západe a oponenti na Východe udržali mierový svet, uzavreli stabilizujúce politické zmluvy. Dodávam: kto zo súčasných západných ministrov zahraničia dosahuje úroveň Sergeja Lavrova? Alebo: porovnajte Vladimira Putina a Donalda Trumpa.
Druhú a hlavnú príčinu vidí Daniška v tom, že Európska únia stratila svoj cieľ. Jej predchodcovia po vojne boli reakciou na vnútroeurópske vojny, prvú a druhú svetovú a chceli zabrániť ďalším. Vlastne boli úspešní. Nemecko a Francúzsko sú dnes spojenci a nehrozí medzi nimi vojna, ktorá by zatiahla aj ďalšie štáty. Ale na skúsenostiach s prekonávaním vlastných európskych občianskych vojen (nemecký historik Ernst Nolte) sa Európa presvedčila, že sama ich nedokáže zvládnuť a potrebuje spojencov. V 1. svetovej vojne to boli Spojené štáty, v 2. svetovej vojne Spojené štáty aj Sovietsky zväz.