Vojna a zraniteľnosť hlupákov
Hlupákovi možno nahovoriť, že vojnou sa dá vybojovať spravodlivosť. Podpora vojny je preto priamo úmerná počtu hlupákov v populácii.

Keď sa pred rokmi riešila akási globálna finančná kríza, dvaja populárni mladí kuchári v televízii uvarili lacné jedlo pre chudobných. Pochutnávali si na ňom s komentárom: „Ak takto vyzerá kríza, nech trvá večne!“ Vtip spočíval v tom, že nestáli na ulici a v dlhom rade na polievku nečakali otrhaní žobráci.
Dnes je svet vo vojne, ktorú rôzni analytici zľahčujú podobne ako spomínaní kuchári: „Ak takto vyzerá vojna, nech trvá večne!“ Hybridný konflikt, v ktorom sa kombinujú vojenské, ekonomické, sankčné a informačné nástroje, sa fotografuje len veľmi ťažko. Keďže chýbajú kulisy, na aké sme zvyknutí z vojnových filmov, laici sa naivne domnievajú, že svetová vojna ešte len hrozí, hoci v skutočnosti je už v plnom prúde.
Na prvý pohľad sa vedie vojna medzi Ruskom a Ukrajinou a vojna USA a Izraela s Iránom. Oba konflikty sú však v skutočnosti regionálne. Rusko vedie hybridnú vojnu s NATO a na Blízkom východe sú aktérmi konfliktu krajiny Perzského zálivu s americkými základňami. Obe tieto vojny však majú globálne dôsledky. Ovplyvňujú distribúciu a ceny ropy i obilia, narúšajú dodávateľské reťazce a komplikujú medzinárodný obchod.
Vojna, v ktorej sa nachádzame, je ako vždy vojnou o zdroje, hoci sa predstiera, že ide o bezpečnosť alebo o princípy. Nové technológie však zmenili bojisko a globalizácia svetovej ekonomiky zmenila pravidlá hry. Hrubá sila je stále dôležitá, no možností, ako poškodiť, preľstiť či zdiskreditovať protivníka, výrazne pribudlo. Agresii sa možno brániť asymetricky a nepredvídateľne, čím sa zmierňuje nevýhoda slabších aktérov.
