7 dní v kocke: Akcia „Očistec” je už aj v Maďarsku. Má zničiť Orbána

Dnes o čistkách a likvidácii „vnútorného nepriateľa“ v Maďarsku; o čudnom prerieknutí advokáta Kubinu, ako to bolo na Slovensku za čurillovcov a Matoviča; o klanových bojoch v ukrajinskom vedení a nakoniec o bulvarizácii Progresívneho Slovenska.

Prehľad začneme drsným povolebným bojom v Maďarsku, pretože má širší, aj slovenský kontext. Maďarská polícia udrela priamo na Orbánovu stranu Fidesz. Čiže na parlamentnú opozíciu.

Po raziách skončili v rukách vyšetrovateľov rozsiahle stranícke archívy. Polícia zaistila dátové centrum Fideszu. Má v rukách zálohy a záznamy straníckych dokumentov, komunikáciu vedenia, dôverné správy…

Polícia sa bude hrabať v mailoch, četoch a osobnej komunikácii Orbána a jeho ľudí. Asi netreba dodávať, že takéto praktiky proti parlamentnej opozícii sú nehorázne. Malá skúška správnosti: mohla by takto polícia udrieť na Šimečkovo Progresívne Slovensko alebo Naďových Demokratov? Nie, nemohla. Komisári z Bruselu by tasili meče na obranu „slobody a demokracie“.

V prípade honu na Orbána je Brusel ticho. Pritom sa dejú ohavnosti, aké nemajú obdobu. Nová vládna moc hromadne likviduje všetkých Orbánových ľudí. Aj riadne zvoleného prezidenta štátu, ktorý mal mandát do roku 2029. Bol politicky popravený. Po bleskovom znásilnení ústavy.

Súbežne s tým vláda a silové zložky rozbehli rozsiahle čistky. Ľudia prepojení s Fideszom dostali na výber. Buď sa zlomia, otočia a pristúpia na spoluprácu, alebo skončia v rukách vyšetrovateľov. Časť z nich okamžite prikývla a spolupracuje. Druhá časť je na úteku z krajiny. Zvyšok má skončiť v zovretí vyšetrovateľov.

Oficiálnym motívom je boj proti korupcii. Iste, čiastočne to určite sedí, pozadie Fideszu je skorumpované. Podozrenia treba vyšetriť. No asi nie brutálnymi metódami, ktoré majú zlikvidovať opozíciu.

Skutočným motívom nie je zápas s korupciou, ale vynucovanie poslušnosti. A ničenie tých, ktorí sa nepodvolili.

To, čo sledujeme v Maďarsku, nie je len povolebný boj. A nie je to ani odvetná výprava proti Orbánovi. Je to pokus zničiť a vypáliť z povrchu zeme národné, suverenistické strany. A národnú oligarchiu, o ktorú sa opieral Orbánov Fidesz.

Dôvody nie sú vnútropolitické, ale geopolitické. Kto stojí v ceste západným globalistom a progresívcom, ten má byť izolovaný kdesi na okraji ihriska. A ak je prisilný, má byť zničený. Nielen politickými nástrojmi. Aj kriminálnymi.

Terčom razií sú spravidla tie sily, ktoré presadzujú suverenistickú politiku. A ktoré vystupujú ako protiváha progresivizmu. Takto to bolo pri vyšetrovaní Babiša v Česku, Fica na Slovensku, Kurza v Rakúsku, Georgescua v Rumunsku. A napokon aj Trumpa v Spojených štátoch, Le Penovej vo Francúzsku či lídrov AfD v Nemecku. 

Dnes má hlavu na kláte Orbán. Môžeme očakávať tie najtvrdšie praktiky.

Orbán bol – a je – z pohľadu globalistov mimoriadne nebezpečný. Dokázal presne to, čo sa zakazuje. Presadil národnú stranu ako dominantnú silu. Podporil domácu, národnú oligarchiu ako silného hráča v ekonomike a financiách (čo mal byť krvný obeh globalistov). Popri progresívnych médiách sa v Maďarsku presadili aj národné a konzervatívne – hoci aj za cenu manipulovania štátnej televízie.

Popri tom ešte Orbán vybudoval sieť národných mimovládok, think tankov, konzervatívnych inštitútov. A nakoniec sa pokúšal expandovať za hranice – frakciou Patrioti pre Európu. Tá mala byť alternatívou proti zabehanému a morálne prehnitému bruselskému klanu okolo Leyenovej a Kallasovej…

Jednoducho, Orbán bol veľmi dlho silný národný hráč. Nebál sa nahlas spochybňovať migračné, dúhové a vojnové blúznenie v EÚ. Kritizoval a blokoval politiku rozširovania NATO, ktorá prispela k vojne v Európe. Odsudzoval sankcie, ktoré potápajú európsku ekonomiku. Odsudzoval politiku vyzbrojovania Ukrajiny alebo zákazy mierových rokovaní s Ruskom. Pokúšal sa presadzovať národný a európsky záujem.

Roky v tom bol pomerne úspešný.

Teraz prichádza protiúder druhej strany. Cieľom je celkom vyhladiť, zničiť národné sily aj s ich koreňom. A podriadiť Maďarsko bruselskej drezúre.

Tou druhou stranou nie je nejaký Péter Magyar. Je to len figúrka, ktorá s masívnou finančnou podporou západných spojencov dokázala zosadiť Orbána. A ktorá vlastne ani nemá vlastnú stranu, vlastný tím, vlastnú politickú základňu.

Po voľbách sa Magyar bezmocne poškriabal za uchom a povolal do vlády „odborníkov“. Čiže zálohy z radov progresívnych kádrov. Sú to ľudia, ktorí boli cez siete mimovládnych agentúr a inštitútov napojení na zahraničné financovanie. Z Londýna, Bruselu a za Bidena aj z washingtonských fondov USAID. To oni boli roky skutočnou opozíciou proti Orbánovi. Nie nejaký Magyar, o ktorom sme tri roky dozadu nič nepočuli.

Dnes sa dočkali príležitosti. A budú robiť to, k čomu boli vychovaní. Budú bojovať proti „vnútornému nepriateľovi“. Aby sa už nikdy nikto neopovážil vybočovať z londýnskej a bruselskej bojovej línie.