Hrozba eskalácie z každej strany. Hrozí nasadenie pozemných vojsk? Ako by reagoval Irán?

Prímerie medzi Iránom a Spojenými štátmi je už dávno minulosť, obe strany pokračujú vo vzájomných útokoch jedenásty deň po sebe.

Trump hrozil v utorok Iráncom eskaláciou a útokmi na jadrové zariadenia. Irán nové kolo vojny považuje za dôkaz, že Američanom sa nedá pri rokovaniach veriť, čo bude zvyšovať ich požiadavky. Hlavnou požiadavkou sa má stať budúcnosť amerických základní v regióne.

Má to aj odvrátenú stranu. Za vyše tri mesiace sú v Amerike voľby, Trumpovi republikáni pravdepodobne prídu o väčšinu v obidvoch komorách Kongresu, vojna je totiž nepopulárna, nesúhlas dosahuje 70 percent, takže v skutočnosti čoraz viac nepopulárna. 

A čoraz drahšia. Minister obrany Hegseth na vypočutí v Senáte povedal, že podľa odhadov jeho ministerstva vojna zatiaľ stála asi 37,5 miliardy dolárov, Hegseth tiež požaduje okamžitú podporu vo výške 70 miliárd dolárov.

Aby toho nebolo dosť, Trump sa údajne dohodol so Saudskoarabmi, že Američania pomôžu Saudskej Arábii vybudovať jadrové reaktory, jadrová dohoda by mala byť oznámená dnes, v stredu. Jadrové reaktory by mal stavať Westinghouse, proti sa stavia Izrael a proizraelskí politici v Kongrese. Dôvodom je obava, že Saudskoarabi by obohacovanie uránu postupne využili na vyvinutie jadrových zbraní.

Ale najmä, jadro v Saudskej Arábii povedie k posunom v Iráne. Pre Irán by bolo nepredstaviteľné, že by Saudskoarabi potenciálne jadrové zbrane mali, a Iránci nie. Až doteraz fungovala opačná logika, obava z jadrových zbraní v Iráne tlačila Saudskoarabov, aby mali jadrové odstrašenie (uzavreli dohodu s Pakistanom), teraz to môže nabrať na novej dynamike. 

Vážnych signálov je teda mnoho. Pozrime sa, čo sa deje v Iráne.

Ústredné velenie amerických ozbrojených síl (CENTCOM) na sociálnej sieti X uviedlo, že armáda zaútočila na iránske vojenské veliteľské centrá, námorné kapacity, odpaľovacie zariadenia pre rakety a drony a systémy protivzdušnej obrany.

Iránske Revolučné gardy následne uviedli, že zasiahli americké vojenské ciele ako sú systémy protivzdušnej obrany, radary a zariadenia na príjem satelitného signálu v Bahrajne a Kuvajte. Revolučné gardy zároveň varovali, že v prípade potreby sú pripravené útoky ďalej zintenzívniť.

Špecifickú predstavu o tom, ako by mala krajina reagovať, však majú aj niektorí tamojší experti a politici. V Iráne počuť hlasy, aby jeho ozbrojené zložky zaradili vyšší prevodový stupeň a uskutočnili pozemnú inváziu zameranú na americké vojenské objekty nachádzajúce sa na území spojencov Washingtonu v regióne. Návrhy sa v jednotlivých variantoch líšia.

Ahmad Bachšáješ Ardestání, člen iránskeho parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť, minulý týždeň v piatok varoval, že ak USA podniknú pozemnú inváziu, Irán by mohol spustiť aj vlastné „pozemné útoky na Kuvajt a Bahrajn“.

Niekdajší iránsky minister zahraničných vecí a súčasný poslanec Manúčehr Mottakí bol v iránskej štátnej televízii YJC ešte konkrétnejší a navrhol, aby Iránci ovládli americké základne nielen v Kuvajte a Bahrajne, ale aj v Iraku a zajali napríklad „200 amerických vojakov“.

Táto téma je od roku 1979 nočnou morou pre Američanov, vtedy iránski revolucionári vtrhli na veľvyslanectvo USA v Teheráne, zajali 66 amerických diplomatov a rukojemnícka kríza trvala 444 dní.

Aj ďalší iránsky expert na medzinárodné vzťahy blízky režimu Mahdí Chanalizádeh hovorí, že Irán zvažuje začatie pozemnej invázie do Kuvajtu s cieľom dobyť dve americké vojenské základne v krajine.

Treba povedať, že žiaden z menovaných nemá v iránskom štátnom aparáte rozhodovacie kompetencie a nehovorí za vládu. Aj oficiálni predstavitelia však varujú, že Teherán bude stávky v prípade pokračovania americkej agresie zvyšovať.