Ako to vidí hlava ukrajinských gréckokatolíkov a ako Európsky parlament
Akéže je to ukrajinské „Prosíme o odpustenie“, ak sú posledné desaťročia heroizovaní osnovatelia a páchatelia zločinov, za ktoré treba prosiť o to odpustenie?
Akéže je to ukrajinské „Prosíme o odpustenie“, ak sú posledné desaťročia heroizovaní osnovatelia a páchatelia zločinov, za ktoré treba prosiť o to odpustenie?

Bolo to krátko po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Rozprával som sa s jedným spriateleným gréckokatolíckym kňazom z východného Slovenska. Spýtal som sa ho, či si nemyslí, že hlava ukrajinských gréckokatolíkov, arcibiskup Sviatoslav Ševčuk, má tak trochu nacionalistické názory. Kňaz sa usmial, priamej odpovedi sa diplomaticky vyhol a poznamenal, že nie všetci ukrajinskí gréckokatolícki kňazi sú takí ako Ševčuk.
Keď som posledné roky premýšľal o vyjadreniach Jeho Blaženosti Sviatoslava, niekedy som mal ten pocit, pre ktorý som aj položil spomínanému kňazovi onú otázku. Ale vždy som mal na pamäti utrpenie gréckokatolíckej cirkvi za komunizmu. V Sovietskom zväze hrozne trpeli všetky cirkvi, ale gréckokatolícka bola úplne zakázaná. (Ako po istú dobu aj u nás. Z toho obdobia prenasledovania má Slovensko svätca, mučeníka, gréckokatolíckeho biskupa Petra Pavla Gojdiča.)
Sviatoslav Ševčuk sa narodil v roku 1970 v gréckokatolíckej rodine na západnej Ukrajine v Ľvovskej oblasti. V dome jeho rodičov boli slúžené ilegálne gréckokatolícke bohoslužby. Mladý Ševčuk už v mladosti absolvoval kurzy v podzemnom gréckokatolíckom teologickom seminári.
V júni tohto roku sa rozhorel politický konflikt medzi Poľskom a Ukrajinou pre rozhodnutie prezidenta Volodymyra Zelenského pomenovať elitnú ukrajinskú vojenskú jednotku titulom „Hrdinovia Ukrajinskej povstaleckej armády“.
Ukrajinská povstalecká armáda, UPA, bola vojenským krídlom Banderovej Organizácie ukrajinských nacionalistov OUN. Zavraždila v rokoch 1943 až 1944 asi 100-tisíc poľských civilov na území Haliči a Volyne. Poľský prezident Nawrocki odňal následne Zelenskému Rad bielej orlice, ktorý mu Poľsko udelilo. Nasledovalo vracanie poľských vyznamenaní Ukrajincami a naopak a vzťahy medzi Poľskom a Ukrajinou sú teraz veľmi napäté.
Arcibiskup Ševčuk reagoval 21. júna statusom na svojom profile s názvom „Jeho Blaženosť Sviatoslav“ na Facebooku. Zhodou okolností to boli práve dni 25. výročia návštevy pápeža sv. Jána Pavla II. na Ukrajine v roku 2001. Arcibiskup Ševčuk nazýva Jána Pavla II pápežom poľsko-ukrajinského zmierenia. V statuse arcibiskup hovorí: „Bol to pápež, kto nám dal vzorec zmierenia: odpúšťame a prosíme o odpustenie. Hovoril o odpustení ako o balzame, ktorý lieči historickú pamäť. Toto odpustenie, udelené a prijaté, povedal, nech sa šíri, aby na nás netlačilo ťažké historické dedičstvo, aby sme my, dva európske národy, neboli rukojemníkmi minulosti, ale spoločne budovali svoju budúcnosť.“ Potiaľ by bol arcibiskupov status v poriadku.
Ďalej arcibiskup píše niečo, čo už v poriadku nie je:
„Zdieľam názor ukrajinských historikov, že to, čo nás dnes rozdeľuje s Poliakmi, nie sú fakty národnooslobodzovacieho boja Ukrajiny, ale politické mýty o nich, ktoré sa, žiaľ, v posledných desaťročiach formovali v poľskom politickom prostredí. (...) Dnes, keď sa oživujú národné egoizmy, je čoraz ťažšie hovoriť o zmierení. Preto je také dôležité, aby objektívna historická veda odzbrojovala politické manipulácie. Na oboch stranách sú zločiny a obete.“
Nuž, zaiste boli v uplynulom storočí zločiny a obete na oboch stranách. Poliaci po prvej svetovej vojne obnovili svoj štát, Ukrajincom sa nepodarilo založiť ten svoj, západná časť dnešnej Ukrajiny sa stala súčasťou Poľska a poľská vláda sa k Ukrajincom ohľadne rozvíjania ich národného života nesprávala dobre. Ale nie je zločin ako zločin. Z úplne inej kategórie je rozpútanie masového vraždenia civilného obyvateľstva, vrátane detí, žien, starcov.
Ďalej je tu otázka, akéže je to ukrajinské „Prosíme o odpustenie“, ak posledné desaťročia sú krok za krokom na Ukrajine heroizovaní osnovatelia a páchatelia zločinov, za ktoré treba prosiť o to odpustenie? O tom by sa v roku 2001 svätému poľskému pápežovi nebolo ani prisnilo. A keď na to heroizovanie Poliaci iba reagujú, tak je to od nich tvorba mýtov? Mýtov o národnooslobodzovacom boji?
Treba pripomenúť, že masaker, ktorý UPA robila, bol dôsledkom banderovskej ideológie, ktorá hlásala ideu etnicky čistého národa ako absolútnej, najvyššej hodnoty. Kresťanstvo hlása niečo iné. Banderova organizácia neváhala použiť násilie i voči Ukrajincom, ktorí nesúhlasili s jej extrémizmom. Banderovci napríklad v roku 1934 zavraždili riaditeľa gymnázia Ivana Babija. Vraždu vtedy tvrdo odsúdil metropolita Haliče arcibiskup Andrej Šeptický. Šeptický bol významnou postavou gréckokatolíckej cirkvi a ukrajinského národného hnutia. Počas prvej svetovej vojny po obsadení Haliče Ruskom cárska vláda na tri roky internovala Šeptického v Rusku. Prepustila ho až ruská Dočasná vláda v roku 1917.
Keďže v roku 1918 podporil vznik krátko trvajúceho západoukrajinského štátu, v roku 1919 ho poľská vláda dala do domáceho väzenia. Poľská vláda ho internovala aj v roku 1923 na šesť týždňov v Poznani, lebo počas zahraničných ciest v Európe a Amerike loboval za ukrajinské sebaurčenie.
Andrej Šeptický má šesť metrov vysoký pomník v Ľvove na Námestí svätého Juraja pred katedrálou. Banderov pamätník na Kropyvnickom námestí v Ľvove je o meter vyšší.
Zato Andrej Šeptický má pamätnú tabuľu aj v poľskom Krakove a v roku 2015 mu pápež František udelil prídavné meno „Ctihodný“, a to za záchranu mnohých Židov počas vojny. Ukrajina by bola potrebovala viac metódu Šeptického ako metódu Banderu.
Dva týždne potom, čo arcibiskup Ševčuk napísal svoj status na Facebooku, Európsky parlament kritizoval Ukrajinu za glorifikáciu UPA.
Myslím, že ešte lepšie by bolo bývalo pre Európu, Ukrajinu i ukrajinskú gréckokatolícku cirkev, ak by skôr ako Európsky parlament tak bol urobil arcibiskup Sviatoslav Ševčuk.
Motyl
Približne pred 12 hodinami
Mozno sa Jeho Blazenost neboji Boha, ale Zelenskeho.
Bubák Čumbulák
Približne pred 12 hodinami
pozehnavali poľnohospodarske nástroje a kosáky, mäsiarske nože, kosy.. ktirými potom Ukrajinci párali bruchá tehotných žien zenším, sťahovali ľudí zaživa z kože, odrezávali im prsia, párali bruchá.... tomuto žehnali...
Miloš N.
Približne pred 12 hodinami
Denacifikovať.
Palo Satko
Približne pred 11 hodinami
Jeho Blaženosť je skôr Jeho Bláhovosť. (Bláhovost znamená pošetilost, nerozumnost, naivitu nebo nedostatek správného úsudku.)
Filip
Približne pred 3 hodinami
Vzťah Banderom a banderovcami vyvražďujúcimi poľské dediny bol zhruba taký ako medzi Hlinkom a Hlinkovými gardami pomáhajúcimi vyvraždiť Kľak, Ostrý Grúň, Kalište a iné - celkove 102 slovenských obcí. Hlinove gardy deportovali Židov 4 roky po Hlinkovej smrti a slovenské obce vypaľovali 6 rokov po jeho smrti. Bandera síce žil keď banderovci vypaľovali poľské dediny, ale bol zavretý v koncentračnom tábore. Nemci ho zajali koncom roku 1941 a v januári 1942 poslali do koncentračného tábora Sachsenhausen. Na Ukrajinu sa už nikdy nevrátil. V koncentráku strávil 3,5 roka a po prepustení zostal žiť v Mníchove kde ho koncom 50. rokoch zabil nasedený agent KGB. Takže keď my sme mohli mať Andreja Hlinku na 1000 korunovej bankovke, tak Ukrajinci môžu mať Stepana Banderu na námestí. A mimochodom Stepan Bandera bol syn grekokatolíckeho kňaza.