Bratstvo svätého Pia X. Spor v pozadí a otázka zmierenia

Čo možno ešte dodať k biskupskej vysviacke Bratstva svätého Pia X.? V slovenskom kontexte téma neprešla bez povšimnutia, ale nevzbudila ani širšiu polemiku a reakcie. Za pozornosť stojí podcast na platforme Cultura, iní komentátori sa obmedzili na vysvetľovanie toho, čo znamená exkomunikácia a prečo k nej došlo.

Nie som kanonický právnik, a tak sa nebudem púšťať do právnych kontroverzií. Svoju úvahu chcem zamerať na výzvy, ktorým cirkev dnes čelí a ktoré sú na pozadí tohto sporu.

Na hlbšej úrovni súčasnej krízy je otázka, ako by cirkev mala reagovať na výzvy modernity. Ide o výzvy, ktoré sa v Európe objavili v súvislosti s nástupom osvietenstva, Veľkou francúzskou revolúciou a nástupom moderných ideológií, ktoré nás doviedli k svetovým vojenským konfliktom v 20. storočí. Všetky tieto kultúrno-politické zmeny prispeli k sekularizácii Európy, k premene kresťanského kontinentu na sekulárnu spoločnosť, ktorej identita síce vychádza z kresťanstva, ale jej duch je živený do veľkej miery anti-kresťanskou revoltou.

Tieto zmeny prispôsobovania sa modernite boli podporované politicky aj po druhej svetovej vojne. Renesancia kresťanskej demokracie na Západe bola krátka a viac- menej pohltená liberalizmom, ktorý sa v prvých desaťročiach po vojne hlásil k morálnej neutralite (ako keby Boh neexistoval), postupne však čoraz viac inklinoval ku globálnemu presadzovaniu komprehenzívneho liberálneho progresivizmu. Hodnotový svet súčasnej Európskej únie a jej inštitúcií má iba veľmi málo spoločné s kresťanským étosom jej zakladateľov.

Cirkev na tieto výzvy zareagovala II. vatikánskym koncilom. V skratke, usilovala sa povedať, že nie je nepriateľom moderného sveta, ale v skutočnosti jeho priateľom, ktorý môže moderný svet zachrániť, takpovediac pred ním samým. Ocenila napríklad ekonomický či technologický pokrok, ktorý modernita priniesla, ale zároveň upozornila na to, že bez kresťanského morálneho rámca sa kapitalizmus i moderné technológie môžu stať nástrojom vykorisťovania. Taktiež sa prihlásila ku koncepcii ľudských práv, ktorých východisko však kládla oveľa hlbšie ako modernita. Garantom ľudských práv v skutočnosti môže byť iba Boh. Náboženstvo teda nejde proti človeku, ako si myslí modernita, ale naopak, človek ako tvor náboženský môže byť plne človekom, iba keď sa mu otvorí.

Cirkev teda vo vzťahu k svetu oddelila takpovediac zrno od pliev. Vyzdvihla to, čo je cenné, a varovala pred tým, čo ľudskému dobru škodí. A katolíkov vyzvala na evanjelizáciu – obnovu Európy a sveta na jej kresťanskom základe. Svet nie je Mordor, ktorý treba poraziť, ale skôr Gondor, ktorému treba pomôcť, aby Mordoru odolal.