Klimatizácia Bruselu
Sklon Bruselu regulovať všetko, čo mu príde do cesty, nemožno pripisovať letným horúčavám. Brusel je reguláciami posadnutý aj vtedy, keď mrzne.
Pobavenie aj škodoradosť vyvolala správa z prehriateho Bruselu, kde museli v hlavnej administratívnej budove pre technické problémy odstaviť chladiaci systém. Odstávka sa však týkala iba poschodí od prvého po siedme, nie ôsmeho až trinásteho. Na nižších poschodiach sídlia radoví úradníci Európskej únie, na vyšších eurokomisári a na najvyššom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Sťažovať sa na vypnutú klimatizáciu verejne a tak poukázať na nerovnaké zaobchádzanie nedovolil nižším eurobyrokratom strach. Jeden z „upečených“ zamestnancov sa však anonymne posťažoval portálu Politico a situáciu prirovnal k feudalizmu.
Všeobecne sa hovorí, že práve osobná skúsenosť vedie ľudí k racionálnemu konaniu. Zážitok s prehriatymi kanceláriami by preto mohol osadenstvo bruselských úradov prirodzene inšpirovať k úvahám o dostupnej, účinnej a cenovo prijateľnej klimatizácii európskych domácností. Brusel sa klimatizáciou skutočne zaoberá, len celkom inak, než by zdravý rozum napovedal.
Na stole sú nové európske pravidlá týkajúce sa látok, ktoré podľa Bruselu poškodzujú ozónovú vrstvu. V roku 2027 majú z predávaných čerpadiel zmiznúť staré chladivá, o dva roky neskôr aj z klimatizácií. Nové klimatizačné jednotky budú konštrukčne zložitejšie, a teda náchylnejšie na poruchy. Pre ekologickejšie chladivá budú zároveň menej účinné, teda horšie. Zato však budú drahšie.
Táto bruselská klimatizačná aktualita pôsobí ako vtip. Lenže Brusel podobné vtipy opakuje pravidelne a pri opakovaných vtipoch platí, že už nie sú vtipné. Môžeme sa domnievať, že vojnu klimatizáciám vymysleli nižší európski úradníci z prvého až siedmeho poschodia a teraz ich dobehol zaslúžený trest. Rovnako je však možné, že čím vyššie poschodie, tým väčšia klimatická úzkosť. Európski papaláši z ôsmeho až trinásteho poschodia to majú predsa len bližšie k ozónovej vrstve. A hovorí sa aj to, že ryba smrdí od hlavy.
Sklon Bruselu regulovať všetko, čo mu príde do cesty, nemožno pripisovať letným horúčavám. Brusel je reguláciami posadnutý aj vtedy, keď mrzne. Má to viacero vysvetlení. V prvom rade vidíme, že regulácia posilňuje integráciu a prostredníctvom integrácie sa upevňuje moc. Jednotne vynucované predpisy, normy a nariadenia obmedzujú autonómiu jednotlivých členských štátov, no zároveň zužujú aj priestor osobnej slobody jednotlivca.
Regulácia sama osebe nie je problémom. Problémom sa stáva vtedy, keď jej nepredchádza demokratická diskusia, keď nie je výsledkom konsenzu a keď nepanuje zhoda, že je potrebná a užitočná. Averziu mnohých Európanov voči európskym inštitúciám vyvolávajú regulácie zavádzané nasilu, regulácie, ktoré ľuďom neslúžia, ale ich obmedzujú bez toho, aby existovala všeobecná zhoda, že majú zmysel.
V Európskej únii je synonymom regulácie slovo šikana. Európski byrokrati presadzujú nové pravidlá s odvolaním sa na spoločenskú zodpovednosť, oháňajú sa európskymi hodnotami a hovoria o solidarite. Ide však len o prázdne floskule, slovné prefabrikáty, maskujúce obyčajnú aroganciu. Príklad? Keď príde horúčava, odpoveďou je regulácia, ktorá má v mene ochrany klímy skomplikovať klimatizáciu. Samozrejme, únijná šikana nie je cieľom únijnej regulácie. Pravidlá sa neprijímajú preto, aby ľudí nahnevali. Ak sa však v Európskej únii niečo reguluje, podľa kritikov sa to deje preto, že na tom niekto zarobí, zatiaľ čo dôsledky regulácie nesú tí, ktorých sa dotkne.
Len úplne naivní ľudia veria v múdrosť, nezištnosť a dobré úmysly Európskej komisie, Európskeho parlamentu či armády európskych úradníkov. Jediné, čo ich zaujíma, sú peniaze. Práve peniaze držia nižších európskych úradníkov na neklimatizovaných poschodiach od prvého po siedme a rovnako aj vyššie postavené „zvieratá“ na poschodiach od ôsmeho po trináste.
Na otázku, ako dlho bude Európska únia škodiť Európanom je jednoduchá odpoveď: Bude to trvať tak dlho, dokým ich za to budeme platiť.