Ako som debatoval v Oxforde o vojne na Ukrajine

Pred dvoma storočiami si študenti na Oxfordskej univerzite v Anglicku založili debatný klub. Bol určený na debaty o aktuálnych spoločenských alebo vedeckých otázkach a mal umožniť študentom oboznámiť sa s problémom z rôznych zorných uhlov pri širokej slobode slova.

Tradícia trvá už dvesto rokov, študenti sa v klube pravidelne schádzajú. Anglický názov klubu znie Oxford Union Society. Na každé zasadnutie je určená jedna téma, podľa možnosti provokatívne sformulovaná, aby umožnila ostrú debatu. Sú určení polemickí rečníci – za názor a proti názoru. Debatu riadi prezident alebo prezidentka klubu.

Po prednese úvodných rečníkov sa môžu hlásiť do diskusie ďalší, prezident/ka rozhodne, či im dá slovo. Z pléna možno reagovať aj na úvodných rečníkov. Klub má povesť najrešpektovanejšieho debatného klubu na svete. Vystupovali v ňom (neskorší) americkí prezidenti Richard Nixon aj Ronald Reagan, kráľovná Alžbeta II., mnohí anglickí predsedovia vlád, spomeniem Davida Camerona, zúčastnil sa aj Henry Kissinger a mnohí ďalší.

Spomeniem aj niektoré témy, o ktorých sa debatovalo v minulosti. Keďže sa na záver hlasuje, môžeme to sformulovať tak, že oxfordský klub by povedal áno Európe (1975), Slnko nemalo nikdy zapadnúť nad Britským impériom (2026), tento klub si tiež myslí, že jadrové zbrane sú morálne neobhájiteľné (1985), že Izrael je väčšie nebezpečie pre regionálnu stabilitu než Irán (2026).

V klube som vystupoval už v roku 1990. Bol som vtedy členom federálnej čs. vlády, do ktorej som sa dostal dva týždne po prepustení z väzenia. Západné noviny vtedy napísali, že som urobil najrýchlejšiu politickú kariéru v Európe. Možno aj preto to vtedy bola beseda len so mnou, nie polemická diskusia na provokatívnu tému. Dodám, že zo slovenských hostí vystúpil v klube v apríli 2025 ešte Róbert Fico.

V marci tohto roku som opäť dostal pozvanie do Oxfordu a ich klubu. Tentoraz na riadnu debatu o vojne na Ukrajine.

Téma bola od začiatku postavená riadne provokatívne podľa všetkých pravidiel klubu: Tento klub zastáva názor, že Británia by radšej išla do vojny s Ruskom, než nechať Ukrajinu padnúť (anglicky: This House believes Britain would rather go to War with Russia than lose Ukraine). Debatu viedla – a musím uznať, že s prehľadom – prezidentka klubu Arwa Hanin Elrayessová.

Debatu uviedli dvaja študenti, každý na jednej strane. Na strane zástancov názoru vystupoval Daniel Fried, Američan, v 90. rokoch poradca prezidenta Billa Clintona pre východnú Európu. Vtedy sme prichádzali do styku a po desaťročiach sme sa s Danom srdečne pozdravili. Popri ňom vystúpila Ukrajinka Olesia Chromejčuk z Ukrajinského inštitútu v Londýne. Na strane odporcov vystupovali anglický publicista Peter Hitchens, predseda amerického Libertariánskeho inštitútu Scott Horton a autor tohto textu. Klub nezaprel, že pôsobí vo fungujúcom kráľovstve – dostali sme odporúčanie, aby sme prišli na zasadnutie v smokingu, s čiernym motýlikom a v lakovaných topánkach. Neodvážil som sa odporúčanie nerešpektovať. Časový limit prednesu bol 10 minút.

Dan Fried argumentoval štandardne – štáty východnej Európy žiadali o členstvo v NATO, teraz ich nemôžeme sklamať. Radikálne proti zapojeniu do vojny na Ukrajine vystupoval Peter Hitchens. Jeho texty sú čitateľom Markera známe. S Hitchensom sme kedysi, ešte počas života Rogera Scrutona, publikovali v anglickom konzervatívnom časopise Salisbury Review (on viac).