Umelé hlupáctvo

S umelou inteligenciou sa doslova roztrhlo vrece. Pchá sa dokonca aj tam, kde o ňu nikto nestojí, a vyjadruje sa aj k témam, ktorým vlastne ani nerozumie. Na internete sa z nej stáva čoraz väčší nešvár, keď sa diskutujúcim vnucuje svojimi „faktickými“ poznámkami priamo do debaty. Je namieste zamyslieť sa, či softvér, ktorý vykráda a prežúva obsah internetu, aby napokon vypľul korektne sformulovanú jedovatú slinu, vôbec možno nazývať inteligenciou.

Umelá inteligencia je po nekonečnom čítaní internetu plného banalít a hlúpostí otupená a indoktrinovaná. Ak ešte stále platí staré príslovie „Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si“, možno práve tým vysvetliť, prečo je AI bruselská, zelená či progresívna. Je to jednoducho dôsledok spoločnosti, v akej sa pohybuje. Nebolo by preto presnejšie hovoriť skôr o umelom hlupáctve?

Nech už o umelej inteligencii zaznie čokoľvek kritické, treba priznať jednu vec – funguje. Stal sa z nej mimoriadne výnosný biznis. Obavy, že ide len o ďalšiu investičnú bublinu, pominuli po tom, čo v praxi preukázala schopnosť vyhľadať a pozabíjať vytipované osoby pri prepadnutí Iránu Spojenými štátmi a Izraelom. Debata o tom, či sa AI raz obráti proti človeku, je bezpredmetná po tom, čo sa začali úspešne vyvíjať autonómne bojové roboty určené práve na boj proti ľuďom.

Vedľajším mierovým produktom technológií vyvíjaných na vojenské účely však môže byť aj niečo prospešné. Napokon, vedľajším produktom jadrového zbrojenia sa stali jadrové elektrárne, ktoré sú dnes čoraz častejšie považované za jednu z najrozumnejších alternatív k fosílnej energetike. Ukázalo sa totiž, že démonizovaná jadrová energetika je z pohľadu životného prostredia podstatne šetrnejšia než rozsiahle solárne či veterné parky.

Z civilizačného hľadiska preto raketový rozvoj umelého hlupáctva nepredstavuje zásadný problém. Umelé hlupáctvo iba nahrádza to prirodzené. Podiel hlupákov v populácii sa nezmení, len už nebudú hlúpi prirodzene, ale umelo. Umelo možno „vymyť“ iba mozog, ktorý je náchylný na vymývanie aj prirodzeným spôsobom. A mozgy formované starými metódami predsa neboli múdrejšie než tie dnešné, ovplyvnené televíziou a modernými médiami.

Umelé hlupáctvo sa iba tvári inteligentne. Nikdy nebude poznať odpoveď na základnú otázku o zmysle ľudského bytia. Ide o bezduchú technológiu, ktorá sa opičí po človeku, hoci netuší prečo. Tam, kde môže AI človeka nahradiť, sa osvedčuje oveľa lepšie, než tam, kde kde mu má pomôcť vytvoriť lepšie miesto na život. Ak by sme to hodnotili starou triednou optikou, umelá inteligencia slúži kapitálu a kapitalistom. Pracuje v prospech bohatých, ktorým pomáha ošklbať chudobných. Pracuje pre silných proti slabým. Najlepšie si rozumie s agresorom, cynikom či psychopatom, a preto nachádza uplatnenie v armáde, nadnárodných korporáciách, bankách, aj na burzách.

To, čo robí umelé hlupáctvo obzvlášť nepríjemným, je jeho poľudšťovanie. Softvér, ktorý sa čoraz viac podobá človeku, je už dnes alergický na autentickú ľudskosť. Hoci sa ešte len učí, ako komunikovať s ľuďmi, už si osvojuje cenzorské maniere. Poučovaním, čo si človek má alebo smie myslieť, to však iba začína. Nasledovať môže vyčleňovanie ľudí, ktorí sa odchyľujú od politicky žiaduceho názoru, ich znevýhodňovanie a napokon aj ich spoločenská izolácia či eliminácia.

Už dnes je zrejmé, koho bude mať toto umelé hlupáctvo na muške. Ľudí, ktorí sa odlišujú, vymykajú a vyčnievajú z radu. Ľudí kreatívnych, inteligentných, nezávislých a podozrivo slobodných. Na muške budú pochybovači. A, samozrejme, nepriatelia umelej inteligencie, ktorí o nej s pohŕdaním hovoria ako o umelom hlupáctve. Práve na takéto označenie bude tento namyslený softvér, ktorý do seba nasával všetok balast internetu, obzvlášť alergický.