Mužská frustrácia a právo identifikovať sa ako Matúš Vallo
Retardovaný feminizmus opäť zasahuje.

„Ženy chcú byť ňou, muži chcú byť s ňou,“ hovorí sa o celebritných sexsymboloch. V minulom tisícročí sa o podobné výkriky obdivu zaslúžili ctitelia herečky Sophie Lorenovej, v tomto okrem iných aj speváčky Dua Lipy.
Slávne umelkyne, či už mŕtve, alebo živé, však s týmto osudom nie sú osamotené. Ďalším je Matúš Vallo. Bratislavského primátora sa nedávno podobným spôsobom zastala jeho bývalá spolupracovníčka a terajšia manželka progresívneho poslanca Oskara Dvořáka.
Anna Dvořáková na sociálnej sieti napísala: „Prečo frustrovaní muži neznášajú Matúša Valla: Je to vlastne celkom jednoduché. Chceli by byť ako on! Len nevedia ako.“
Problém podľa tejto expertky na komunikáciu nikdy nie je vo Vallovi. Zádrhel tkvie v „zraniteľnosti“ jeho mužských kritikov. „Chceli by byť ako on, ale nevedia ako. A to ich frustruje oveľa viac, ako čokoľvek, čo Vallo kedy urobil alebo neurobil,“ zdôraznila Dvořáková.
Expertka na komunikáciu a kampane nezostala iba pri údajnom želaní mužov byť Matúšom Vallom. „Navyše, je cool. Hrá v kapele! Ženám sa páči,“ napísala o primátorovi Dvořáková. Z toho vyplýva, že Vallo je akási mužnejšia Dua Lipa. „Muži chcú byť ním, ženy chcú byť s ním.“
Chce to odvahu, zverejniť spôsobom, ako to urobila Anna Dvořáková, svoje city. Aj tu však ostáva priestor na zlepšenie. Alebo, ak chcete, na pokrok.
Osobne som si myslela, že ako spoločnosť sme už o trochu ďalej, no primitívny sexizmus, heterosexizmus a transfóbia v našich lánoch a lesoch stále prekvitajú. Pýtam sa teda: Prečo by aj ženy nemohli chcieť byť Matúšom Vallom? Chcete povedať, že muži nemajú právo chcieť byť s ním? Máme predsa demokraciu.
Aj vďaka Európskej únii vieme, že každý a každá má právo identifikovať sa, ako len chce. Aj ľúbiť toho, koho chce. Vrátane bradatých potomkov socialistických ministrov kultúry.
