7 dní v kocke: Jaro Naď má problém. Navaril referendum, ktoré ho potápa

Dnes o referende, ktoré sa obracia proti jeho autorom; o festivale Pohoda, ktorý je čoraz viac „militantný“; o novej fáze vojny o Ukrajinu a o nemeckej prokuratúre, ktorá tvrdí, že na Nord Stream sa útočilo „na pokyn ukrajinských štátnych predstaviteľov“.

O pár dní bude na Slovensku referendum. Ak to veľmi neriešite, znamená to, že ste mentálne v poriadku. Referendum riešia hlavne Naďovi Demokrati.

Na referende 2026 je čarovné, že pôvodne malo byť kampaňou pre Naďovu stranu. Kampaňou na štátne náklady… Nakoniec je to presne naopak. Je z toho antikampaň, ktorá Demokratov potápa. Nemení sa len to, že účty zaplatí štát.

Naď s Hegerom a Šeligom s prekvapením zisťujú, že sú v defenzíve. A hneď na dvoch frontoch – politickom aj komunikačnom.

Politicky je Naď opustený. Apeluje na kolegov (opozíciu), aby sa po jeho boku rozhýbali do kampane. Kolegovia však nedvíhajú telefón. Pochopiteľne. Referendum 2026 bude zrejme prepadák.

Komunikačne sú na tom Demokrati podobne. Sú zahnaní do kúta. Bojujú proti tým, ktorým je referendum určené – proti hlasom zdola. Zápasia proti verejnosti, ktorá namieta, že ide o zbytočne vyhodené peniaze.

Demokrati zverejnili celé mená ľudí, ktorí sa na sieťach ozvali s kritickými námietkami. Polemizujú s nimi. Vyviňujú sa.

Ich kampaň je čistá katastrofa. Návod, ako sa to nerobí.

Napokon, to isté platí o celom nápade s referendom 2026. Malo to byť mobilizačné referendum o predčasných voľbách. Pritom to boli práve Naď s Hegerom a Šeligom, ktorí do roku 2023 takéto referendum odsudzovali ako protiprávny nezmysel.

Keď sa začiatkom roka 2023 menila ústava, návrh umožniť referendum o predčasných voľbách Šeliga potopil.

Potom prominenti z Demokratov prešli voľbami. Skončili na ulici ako mimoparlamentná strana. A prišiel obrat. Usúdili, že Slovensko potrebuje celoštátne referendum o skrátení volebného obdobia. Pribalili aj otázky o „Ficovej rente“ a o obnovení špeciálnej prokuratúry.

Demokratom treba uznať, že vynikajú v jednej pozoruhodnej vlastnosti – v bezočivosti. Petičný výbor zastupoval Šeliga.

Ďalšie chyby, ktoré predvádzali Demokrati, boli taktické. Nemali nijaký plán B, ak by prezident otázku o predčasných voľbách nepripustil. Presne to sa nakoniec stalo. Pellegrini sa odvolal na ústavu a prvú, hlavnú otázku vyhodil.

Zvyšným otázkam, o ktorých bude referendum, chýba váha. Robiť referendum o rente pre expremiéra alebo o tom, ako sa majú nazývať útvary prokuratúry a polície, je trápne.

Verejné námietky, že to bude zbytočné referendum so zbytočne vyhodenými peniazmi, sú celkom presné.

Referendá majú zmysel, ak sa národným hlasovaním rozhoduje o dôležitých sporoch. A ak majú širšiu politickú a verejnú podporu.

Demokrati neponúkajú ani jedno, ani druhé. Je to akcia jednej mimoparlamentnej strany. Zaplatia ju daňoví poplatníci. Náklady budú viac ako 12 miliónov eur.

A prínos pre autorov nápadu bude záporný. Demokrati ukázali, že majú nulovú autoritu v opozícii.

Pokiaľ ide o ich verejnú podporu a výtlak, výsledok sa dozvieme cez víkend. Zrejme to bude bieda.

Mimochodom, merné jednotky úspechu si nastavil sám Jaro Naď. Podobné referendum v réžii Smeru a Hlasu (v tom čase opozičných strán) z januára 2023 vysmial ako neúspešné. A dosť sa v tom sekol. Referendum 2023 bolo síce formálne neplatné, no podporilo ho 1,2 milióna ľudí. Teda takmer toľko voličov, koľko vo voľbách 2020 stačilo Matovičovej koalícii na ústavnú väčšinu.

Referendum 2026 bude niečo celkom iné: paródia na slovo „demokrati“.

Druhý bod prehľadu venujeme bláznivému nápadu ťahať na festival Pohoda veliteľa Gruzínskej légie. Kontroverzný Mamuka Mamulašvili má na diaľku vystúpiť v debate o Ukrajine.

Festivalu Pohoda sa už roky vyčíta, že nie je len o hudbe. Je aj o politickom aktivizme. A v posledných rokoch aj o propagande. Vrátane vojnovej propagandy.

Plánované vystúpenie Mamulašviliho je však extrém. Nie, nebudeme mu vyčítať, že podľa SIS a Fica sa mal na Slovensku podieľať na nejakom „prevrate“. Nie sú na to dôkazy a podľa všetkého to bol nezmysel. Alebo rovno výmysel. Legionár Mamulašvili minulý rok neprišiel na Slovensko robiť prevrat. Prišiel za kamarátmi z Denníka N a z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá veliteľa Gruzínskej légie finančne podporila – údajne menšou sumou na liečbu.

Mamulašvilimu budeme vyčítať niečo iné. A oveľa vážnejšie.

Jeho Gruzínska légia bola založená ako súkromná polovojenská a neskôr vojenská organizácia. Za éry gruzínskeho premiéra Saakašviliho pracovala pre tajné služby. Ako takzvaný kontraktor. Vykonávala „špeciálne úlohy“ (špinavú prácu) v Gruzínsku aj v zahraničí. Hlavne v krajinách geopolitického záujmu Spojených štátov a NATO.

V rokoch 2013 a 2014 boli bojovníci Gruzínskej légie aktívni v Kyjeve na Majdane. Niektoré zdroje vrátane západných (talianskych) ich obviňujú, že boli ozbrojení. A že sa podieľali na provokáciách a zrážkach s ukrajinskými bezpečnostnými službami. Gruzínska légia to poprela. Nepoprela však priamu účasť agentov légie na Majdane – ukrajinskom štátnom prevrate.