Mám zákaz na TikToku

Som zakázaný na sociálnej sieti TikTok. Mám „ban“, ako hovoríme my, Slováci. Nemám na nej účet či konto, či ako sa to volá. Redakcia Markeru však má. Náš admin vkladá naše videá do piatich sietí vrátane TikToku. Ten pre nás nie je najdôležitejší, ale ani nie je bezvýznamný. Nuž a moje posledné štyri videá systém siete nevzal. Hlási, že ide z mojej strany o „porušenie pravidiel komunity“. To je taká novodobá novoreč.

Nech sa na tie videá pozerám z ktorejkoľvek strany, nevidím žiaden problém. Všetko opieram o fakty, nič si nevymýšľam, nie je v tom nič dezinformačné. Ani ja si nemyslím, že publikovať možno všetko. Vulgarizmy, pornografia, výzvy k násiliu a podobne sú za čiarou. Za čiarou by však nemali byť názory len preto, že sa niekomu nepáčia.

Pred pár dňami som písal, ako v roku 1989 vypli mikrofón Ivanovi Hoffmanovi na Bratislavskej lýre. Teraz sa tie časy vracajú. Vracajú sa však inak, tak akosi plazivo, nenápadnejšie. A pravidlá sú nejasnejšie. Jasné je len jedno pravidlo. Že aj teraz sú vplyvným silám niektoré názory nepohodlné, i keď na nich nie je nič extrémne, a ak tie názory zastávate nahlas, tak vás niekto začne obmedzovať.

Trumpovi sa to stalo v roku 2021 na vtedajšom Twitteri. Potom ho kúpil Elon Musk a premenoval ho na X. Ako sa premenovanej sieti darí, neviem posúdiť, chodím na ňu zriedka. Čarnogurskému sa to stalo tiež v tom istom roku, ale na Facebooku a iba dočasne. A mnohým iným sa to stalo.  

Najhoršie je, že človek ani nevie, proti komu či čomu bojuje. Proti udavačom, ktorí ho nahlasujú? Proti politike vlastníkov, proti algoritmom, ktorým chýba inteligencia? Proti  všetkým dohromady?

Neviem ani, kto kedy rozhodne, kedy video zmizne úplne a kedy sa len obmedzí jeho šírenie.

Viem, že sa to často deje, keď niekto nesúhlasí s LGBT ideológiou a keď sa odchyľuje od dominujúceho naratívu o vojne na Ukrajine. A že vo všeobecnosti sa potláča konzervatívny obsah. Priznal to napríklad Mark Zuckerberg v liste Kongresu, hoci predtým to roky popieral. Facebook a Twitter napríklad pred prezidentskými voľbami v roku 2020 potláčali tému notebooku Huntera Bidena, syna neskoršieho prezidenta. Urobili tak na základe varovania FBI pred možnou ruskou dezinformačnou kampaňou. Zuckerberg v liste uznal, že nešlo o ruskú dezinformáciu a vyjadril ľútosť nad tým, že Facebook pred nátlakom cúvol. Twitter vtedy blokoval jeden z najčítanejších amerických denníkov, New York Post.

V roku 2025 spoločnosť Meta zrušila program externých nezávislých overovateľov faktov, takzvaných faktčekerov, v USA. Podľa Zuckerberga títo overovatelia boli politicky zaujatí a zničili viac dôvery, než jej stihli vytvoriť. Presne taký dojem som mal z tých faktčekerov už dlhé roky. Ako to tomu Zuckerbergovi mohlo tak dlho trvať? Ale možno i on to vedel dlhé roky. Priznal sa, keď na neho zatlačili republikánski kongresmani.

Ktovie, čo si o tom myslia v TikToku. Ten má, zdá sa, tiež svoju históriu odsúvania nepohodlných názorov do tieňa. Tak sa tomu hovorí, „shadowban“. Na webe som našiel viacero názorov, že TikTok potláča konzervatívne názory, napríklad na stránke Fox News, kde o tom hovoria práve tvorcovia videí s konzervatívnym obsahom. Článok na stránke Cato Institute sa vtipne pýta, či algoritmy sietí dokážu rozoznať „nenávistný prejav“ od „nenávideného prejavu“. Niektorí varujú, že použitie slov ako „biely“ a „čierny“ vzbudzujú podozrenie z nežiaduceho rasizmu, lebo algoritmy sú až také tupé. Bohužiaľ, nie je to vtip.

Pamätám si komunistický systém. Aj vtedy boli algoritmy, síce podľa nich postupovali ľudia, nie softvér, ale tiež boli tupé. A niekedy bolo ťažké pred nimi uniknúť. Teraz prežívame podobné pocity, ale je to také mäkšie. Hovorím si, no čože, jedna sieť mi dala ban, ale na ostatných fungujem. Zároveň mi však napadá ten vtip o chlapíkovi, ktorý vypadol z tridsiateho poschodia, letí dole a pri každom poschodí si hovorí, že zatiaľ to nie je zlé.

Treba sa začať zaoberať otázkou, čo vieme proti takejto šikane zákazov robiť.