Prečo upadajú ústavné súdy. Je to o ľuďoch
Neschopnosť porozumieť textu, ktorý majú interpretovať, robí z ústavného súdu nekompetentnú, a preto aj zbytočnú skupinku preplatených prekrúcačov paragrafov.
KomentárePolitika
Ivan HoffmanRedaktor
Neschopnosť porozumieť textu, ktorý majú interpretovať, robí z ústavného súdu nekompetentnú, a preto aj zbytočnú skupinku preplatených prekrúcačov paragrafov.
Dnes si to už väčšina ľudí nevie predstaviť, ale ústavný súd kedysi požíval vysokú prestíž. Nielen formálnu, ale aj neformálnu. Zaslúžili sa o to právnici, akými boli Vojtech Cepl, Pavel Holländer či Eliška Wagnerová. Mimochodom, vďaka Otakarovi Motejlovi malo prestíž aj Ministerstvo spravodlivosti a neskôr úrad ombudsmana.
Ako sa hovorí, je to o ľuďoch. Rešpektovanú inštitúciu ústavného súdu svojím politikárčením výrazne zdevastoval predseda Rychetský a jej kedysi dobré meno teraz úplne zničil sudca Baxa.
Vo fraške okolo novátorského predbežného opatrenia, ktorým ústavný súd ukladá úlohy vláde, sa podľa mňa neprimerane preceňuje úloha prezidenta. Prezidenti si o sebe prirodzene veľa myslia. Tí vzdelanejší však bývajú oboznámení s ústavou a akceptujú mantinely, v ktorých im prislúcha zohrávať obradnú, ceremoniálnu úlohu, a vystačia si s plnením protokolu.
Ten súčasný má na výklad ústavy svojich ľudí a tí mu nahovorili, že si môže robiť, čo chce. Nahovorili mu to preto, lebo mu zároveň hovoria, čo má robiť. V parlamentnom systéme sa správa, akoby bol v prezidentskom systéme, čo prirodzene spôsobuje procedurálne konflikty s vládou.
Problémom však nie je prezident narcis ani jeho predvolebná kampaň, pri ktorej sa premyslene profiluje prostredníctvom konfliktov. Podstatný je systémový problém, ktorého dôsledkom je spolitizovanie ústavného súdu.
Úpadok justície je dôsledkom úpadku politiky. Nekvalitní politici obsadzujú ústavný súd nekvalitnými právnikmi, ktorí nie sú vyberaní s ohľadom na svoju erudíciu a životnú múdrosť, ale podľa svojej politickej orientácie, ktorá má do budúcnosti zaručiť lojalitu voči tým, ktorí ich navrhli a vymenovali. Výsledkom je ústavný zbor, ktorému ako celku chýba funkčná gramotnosť.
Funkčnou gramotnosťou sa myslí schopnosť porozumieť čítanému textu, v našom prípade ústave, v súvislostiach. Ústavní sudcovia sa zjavne zasekli pri čítaní vety v článku 63 ústavy, že „prezident zastupuje štát navonok“.
Nie sú schopní domyslieť dôsledky ďalších ustanovení, ktoré toto zastupovanie spresňujú. Napríklad to, že na zastupovanie prezident potrebuje spolupodpis predsedu vlády alebo ním povereného člena vlády. Funkčná negramotnosť, teda neschopnosť porozumieť textu, ktorý majú interpretovať, robí z Ústavného súdu nekompetentnú, a preto aj nepoužiteľnú a zbytočnú skupinku preplatených prekrúcačov paragrafov.
V dnešnom zdivočelom svete sú ústavné súdy vo všeobecnosti pod silným politickým tlakom. Príkladom je Poľsko, kde politici ústavný súd už dlhší čas ignorujú s tým, že je ovládaný opozíciou.
Keď spolitizovaní ústavní sudcovia niečo nariadia, no nemajú výkonnú moc na presadenie svojich rozhodnutí, sami tým poukazujú na svoju slabosť a zbytočnosť. Sami si znižujú rating. Ich verdikty v iných prípadoch sú potom vnímané ako nedôveryhodné a zbytočné. Politický život už výroky ústavných aktivistov prehliada, o učené reči bez múdrosti nikto nestojí.
Úpadok ústavných súdov je trend, ktorému väčšina laikov nevenuje pozornosť. Je to prirodzené, ľudia majú dosť vlastných starostí. Zaujímavejšie je, že si z toho nerobí vrásky ani väčšina dnešných juristov stredného veku a mladších. Za ústavný súd sa hanbia iba právnici starší a starí. Tým sa z politikárčenia, zo servility sudcov voči prezidentovi, ktorý ich vymenoval, a predovšetkým z absencie noblesy buď zdvíha adrenalín, alebo žalúdok.
Palo Satko
Pred 19 dňami
Sústavný úd je kindervajce. Ani divá sviňa netuší čo z neho vylezie a tomu veľakrát blbemu rozhodnutiu, ktorému ani sudca spravodajca nerozumie, musíme povinné adorovat.
fatima
Pred 19 dňami
Pán Hoffman výborne. To čo píšete o sudcoch sa podľa mňa netýka len sudcov, ale je "pandémiou", ktorú ja nazývam debilizácia, degenerácia sú postihnuté všetky spoločenské, pracovné a kadejaké iné skupiny ovčanov. Verím, že budete pokračovať a výsledkom Vašich úvah bude "seriál" o úpadku nielen vzdelanosti, morálky, mravnosti ..... v dnešnej dobe "rozvinutého kapitalizmu". A je mi veľmi úsmevné ak počúvam o všelijakých "reformách", kde výsledkom týchto reforiem je akcelerácia všetkých negatívnych čŕt a charakteristík v spoločnosti. Ja som nadobudol presvedčenie, že produkcia "tupých, sprostých, nedovzdelaných" je všeobecným trendom. Len taký žerú podhodené seno a zrno bez toho, aby uvažovali, premýšľali, slobodne a svojprávne rozhodovali o svojich životoch. Výchova k poslušnosti je in a nikdy inak.
MartinX
Pred 19 dňami
Oni tomu textu rozumejú veľmi dobre. Až tak, že sú schopní vyberať “čerešničky” ktoré podporia ich politické spektrum. Nezabúdajme na to, že “právo” legitimizovaného zväzku osôb rovnakého pohlavia vzniklo “pretvorením” reálne existujúceho práva na súkromie. Pričom v skutočnosti tento zákonný rámec právo na súkromie narušuje, lebo takýto zväzok je automaticky verejný.
Mivo
Pred 19 dňami
Cielený a riadený progresívny pochod inštitúciami bol/je zameraný predovšetkým na súdnictvo, prokuratúru, políciu a samozrejme na "umelcov", školstvo. Môžete si voliť koho chcete -my tu budeme rozhodovať a vládnuť
Sjancok
Pred 19 dňami
1/2 Snažím sa už veľmi vážne komentáre nepísať. Tu sa nezdržím: autorom zdôraznená stránka a to personálne obsadenie je iste dôležitá, ale systémový pohľad úplne absentuje. Rešpekt k prof. Holländerovi môžem zdieľať a personálne obsadenie ústavných súdov (alebo najvyšších súdov v systémoch kde plnia aj úlohu "ochrany ústavnosti") je natoľko významné, že sa v knihách o ústavnom práve vývoj judikatúry často delí na obdobia po predsedoch ústavného súdu. Podstatne dôležitejšie však je, že v prospech ústavného súdu sa v európskej praxi vychýlila rovnováha moci a nie sú voči jeho rozhodnutiam žiadne efektívne brzdy "politických" v skutočnosti reprezentatívnych mocí. Prof. Béla Pokol (býv. ústavný sudca) to označuje ako dualizmus moci a práva a vyše desaťročie upozorňuje na to, že je to nebezpečný trend pre demokraciu aj vnútroštátne, bez zásahov ESĽP či SDEÚ. Politickou mocou sa pritom dávno vzhľadom na "politickú" kreáciu (podľa mňa skôr vzhľadom na systémové vady kreovania ústavných súdov, ktoré tam výdatne vysádzajú ľudí jednej mentality a príbuznej ideológie) stali aj samotné ÚS. Akurát je to politická moc bez akejkoľvek zodpovednosti. Aj pri hrubom zneužití právomocí s absolútnou imunitou o ktorej si rozhoduje ÚS sám. Pritom akékoľvek návrhy na zmysluplné reformy postavenia ústavného súdu sa hneď vysvetľujú ako zásah do právneho štátu. Na druhej strane sledujeme v Maďarsku (aj u redakcie Markeru) pobúrené reakcie Fideszu ale aj prof. Pokola na ústavné zákony zamerané na odstránenie prezidenta či vedení ústavného a najvyššieho súdu. Dokonca veľmi vtipne Sulyok, sám bývalý ústavný sudca a predseda ÚS na svoju obranu povolal "Benátsku komisiu pre ochranu demokracie prostredníctvom práva" keďže vlastný ústavný súd s právomocami osekanými fideszovským základným zákonom (ZZ), nemôže rozhodnúť o nesúlade ústavného zákona (ktorým mu ukončia funkčné obdobie) so ZZ z iného dôvodu ako z dôvodu, že boli pri ňom porušené procesné normy o úst. zmenách.