Kríza v ruskom ropnom sektore zatiaľ nie je taká vážna, ako ju opisujú
Je nutné rozlišovať medzi mediálnym obrazom alebo hrozivo znejúcimi parciálnymi informáciami a komplexnou realitou v najrozľahlejšej krajine sveta.

V ostatnom období sa zdá, že neprejde deň, kedy by sa na sociálnych sieťach neobjavilo nové video horiacej ruskej rafinérie, palivového skladu či ropovodu ako následok ukrajinského útoku.
Kompletné dáta za jún ešte len budú k dispozícii, no za minulý mesiac jednotky v službách Kyjeva podľa vlastných slov zastavili alebo výrazne narušili prevádzku najmenej 18 ruských ropných rafinérií s kombinovanou projektovanou spracovateľskou kapacitou viac ako 110 miliónov ton.
Ešte aj v čase písania tohto článku tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje informovala, že prevádzku už zastavilo aj spracovateľské zariadenie Lukoilu v meste Kstovo, čo je štvrtá najväčšia rafinéria v krajine.
Problémy hlásia od Krymu po Sibír
Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak v utorok priznal, že krajina čelí palivovej kríze a zvažuje zákaz vývozu nafty. Noviny Vedomosti medzitým napísali, že v hre je aj import paliva s cieľom riešiť jeho nedostatok.
K 24. júnu hlásilo najmenej 55 z 83 ruských federálnych subjektov – regiónov, republík, krajov, oblastí a takzvaných federálne určených miest – buď povinné vládne obmedzenia predaja benzínu a nafty, alebo reštrikcie zavedené súkromnými spoločnosťami prevádzkujúcimi čerpacie stanice.
Zrejme najhoršia situácia panuje na anektovanom Kryme, kde cez víkend podľa Moskvou dosadeného gubernátora Sergeja Aksionova pozastavili predaj palív pre verejnosť s vysvetlením, že odteraz bude k dispozícii výlučne štátnym podnikom.
Paradoxne, tieto obmedzenia už zasiahli aj Sibír, kde sa nachádzajú najväčšie ropné polia v krajine. Po regiónoch Irkutsk, Omsk a Novosibirsk úrady zaviedli reštrikcie aj v autonómnom okruhu Chanty-Mansijsk, kľúčovom regióne, ktorý zabezpečuje približne 40 percent národnej produkcie ropy.
V Moskve úradníci akýkoľvek problém popreli. Na žiadosť čerpacích staníc však radnica povolila vstup cisternových vozidiel do hlavného mesta bez povolení. Toto opatrenie, ktorého cieľom je uľahčiť dodávky, je časovo neobmedzené.
Znižovanie štandardov aj dotácie
Ruské noviny Kommersant 15. júna informovali, že úrady povolili závodom dodávať na domáci trh benzín a naftu triedy Euro 3 namiesto triedy Euro 5 požadovanej technickými predpismi Eurázijskej hospodárskej únie. V praxi to znamená, že benzín môže obsahovať až 150 miligramov síry na kilogram, namiesto pôvodných 10.
Vládne dotácie cien pohonných hmôt zas umožňujú predaj benzínu za sumy až o 30 rubľov (asi 35 centov) za liter nižšie ako trhová úroveň. Ich odvrátenou stránkou je však skutočnosť, že znižujú neočakávané zisky, ktoré Kremeľ zarába z vysokých cien spôsobených uzavretím Hormuzského prielivu.
Dostupný benzín hľadajú cez aplikáciu
Čo sa týka bežných Rusov, tí sa podľa denníka Le Monde vrátili k improvizácii a dopad už cítia. Niektorí začali používať online aplikáciu s názvom Kde nájsť benzín?, ktorá mapuje najbližšie otvorené a zásobené čerpacie stanice, inú sú pobúrení a zdieľajú videá, ktoré ukazujú cudzincov, ako im kradnú benzín z áut.
Obavy niektorých ľudí pritom siahajú až absurdne ďaleko. „Nadchádzajúca jeseň bude pravdepodobne veľmi ťažká,“ povedal pre ruský opozičný web Moscow Times obvyvateľ Tyvy, rozsiahleho regiónu hraničiaceho s Mongolskom. „A o zime ani nehovorím, obávam sa, že čoskoro príde hladomor,“ vyjadril sa ďalej.
Zdá sa teda, že prichádza k napĺňaniu slov ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý ešte minulý rok v septembri označil požiare v ropných zariadeniach za „najefektívnejšie sankcie proti Rusku“.
