„Rusko musí horieť ešte viac“. Európa si vypestovala alergiu na mierové rokovania

Vo vojne o Ukrajinu sa udiali dve nové veci. Obe posúvajú Európu čoraz bližšie k riziku priamej zrážky s Ruskom.

Prvou novinkou bol malý, celkom drobný pokus prezidenta EÚ Costu nadviazať kontakty s ruskou stranou. Jeho ľudia telefonovali do Moskvy a skúsili otvoriť diplomatický kanál. Dopadlo to príšerne. Európski lídri Costu okamžite vypískali.

Z Costu je teraz kajúcnik.

Pritom konal racionálne, správne, zodpovedne. Macron, Merz, dokonca aj Kaja Kallasová opakovane priznávali, že Európa bude musieť rokovať s Ruskom o prípadnom ukončení vojny. Alebo o podmienkach EÚ. Vojna v Európe sa predsa nemôže stupňovať za hranu, do rizika priamej zrážky. Alebo až do jadrovej koncovky.

Platí to hlavne v čase, keď sa Ukrajina tlačí do EÚ ako plnoprávny člen. A keď popri tom Američania oznamujú, že sťahujú vojenské sily z Európy. Lebo ich bezpečnostné priority sú už inde.

Keď reči Kallasovej o rokovaniach nikam neviedli (lebo ich nemyslela vážne), nastúpil Costa. Nie, nezačal rokovania. Ani nenavrhol nijaké dohody. Len skúsil otvoriť diplomatickú linku Brusel – Moskva. Niečo v štýle „skúsme spolu hovoriť“. Ani to však nebolo prijateľné.

Pokus zlyhal v zárodku. EÚ – pôvodne mierový projekt a škola svetovej diplomacie – si vypestovala silnú alergiu na diplomaciu. Keď niekto spomenie slová „mierový proces“, kádre z Bruselu začne trápiť astmatický záchvat.

Trápenie európskych lídrov potom vyriešil ukrajinský prezident Zelenskyj. O tom, kto bude zastupovať Európu na rokovaniach s Ruskom, vraj rozhodne Ukrajina. Európa môže dať návrhy, ale Ukrajina rozhodne. Tak je to spravodlivé, tvrdí Zelenskyj.

Druhá nová vec sa týka ďalších zbraní a ďalších miliárd eur pre Ukrajinu. Vedenie Ukrajiny podľa portálu Politico žiada spojencov z NATO o ďalších 20 miliárd dolárov. 90 miliárd eur z EÚ nestačí.

Zdôvodnenie: „Všetci vidia, že Rusko horí, a my chceme, aby horelo ešte viac, ale potrebujeme na to financie.“ Takto portál Politico citoval zdroj z ukrajinského vedenia.

Takže, Rusko má horieť. A postarajú sa o to zbrane a peniaze z krajín NATO. Tak to chce Ukrajina. A tak na to prikyvujú jej spojenci. Krajiny NATO majú financovať – a vojensky podporovať – útoky na územie Ruska.

Podnikajú sa v tom konkrétne kroky. Skupina G7 sa zaviazala, že dodá Ukrajine výrobné technológie (licencie) na rakety dlhšieho doletu. Samozrejme, celé je to len trik. Formalita. Podobne ako pri údajne ukrajinských dronoch.

Reálne to funguje tak, že spojenci vozia na Ukrajinu komponenty pre ťažké útočné drony namierené na Moskvu. Prípadne dodávajú celé drony, ktoré ktoré vopred pripravia, zabezpečia zbraňami, zaplatia. Ukrajina potom pri ich vybaľovaní a skladaní predstiera, že ide o zbrane vlastnej výroby. A tvrdí, že má plné právo útočiť vlastnými zbraňami na Rusko, ak Rusko útočí svojimi na Ukrajinu.

Vlastné zbrane Ukrajiny. Iste, iste…

Podobne to má po novom vyzerať s dodávkami západných rakiet dlhšieho dosahu. Krajiny NATO dodajú komponenty rakiet alebo takmer celé rakety. Zaplatia ich. Zaplatia aj žold ukrajinských vojakov. Zabezpečia satelitné spravodajské informácie. A Ukrajina bude predstierať, že útoky na hlavné mesto Ruska sú v jej réžii. Nie v réžii krajín NATO.