Spravodajské hry okolo maďarských volieb. Čo sa (ne)stalo

Vŕtajú mi v hlave maďarské voľby. Je dávno po nich. Ale čo všetko sa to okolo nich dialo? Aké spravodajské hry? A kto všetko ich hral? 

Voľby sa konali 12. apríla tohto roku. Mal som pred nimi pocit, či skôr istotu, že sa deje niečo, na čo sme v EÚ neboli zvyknutí. A už pred nimi som si vravel, že pár týždňov po nich sa k nim musím vrátiť. A vyhodnotiť veci, ktoré sa hovorili a diali v EÚ evidentne preto, aby dovtedajšia, nepohodlná maďarská vláda prehrala. Vyhodnotiť v zmysle, že ktoré veci sa potvrdili.

Poďme po poriadku.

Čosi-kdesi, na jeseň minulého roku, 9. októbra 2025 sa v európskych médiách objavila správa, že Maďarsko sa pokúsilo vybudovať tajnú špionážnu sieť v Bruseli na sledovanie pracovníkov a inštitúcií EÚ. Išlo o výsledok spoločného vyšetrovania investigatívnych novinárov z maďarského portálu Direkt36, belgického denníka De Tijd, nemeckého Der Spiegel a rakúskeho Der Standard. Autorom článku na portáli Direkt36 bol známy novinár Szabolcs Panyi, ktorý bol nesmierne aktívny aj v roku 2026 tesne pred maďarskými voľbami. 

Fíha! Tak to je bomba! Najďalej zašiel titulok v De Tijd: „Maďarský premiér Viktor Orbán už roky špehuje inštitúcie EÚ v Bruseli.“

Dôležitosť všetkému dodala Európska komisia (EK), ktorá okamžite v ten istý deň oznámila začatie interného vyšetrovania a zriadenie špeciálnej vyšetrovacej skupiny. Potvrdil to hovorca komisie Balázs Ujvári. Komisia berie informácie vážne, uvádzali médiá.

To, čo nás zarazí ako prvé, je fakt, že sa jedná o vec starú asi desať rokov. Správa z médií je založená na svedectve nemenovaného (!) zamestnanca EK, ktorého v rokoch 2015-2017 kontaktoval maďarský diplomat, označovaný v správe ako V., ktorý bol zrejme pracovníkom maďarskej rozviedky, a ponúkol mu trvalú spoluprácu za finančnú odmenu za bližšie nešpecifikované informácie, či klebety z prostredia EK. Zamestnanec EK to odmietol.

Článok z Direkt36 hovorí, že V. bol odhalený a s ním bola zničená celá sieť pre nekompetentnosť. Aká sieť, čo za sieť? Žiadne fakty o tej „sieti“ sa tam neuvádzajú.

A ako to celé dopadlo?  Európska komisia oznámila výsledky vyšetrovania 8. mája 2026. Hovorca komisie uviedol, že na základe zhromaždených informácií  vyšetrovanie neodhalilo žiadne vážne narušenie bezpečnosti, ani úniky citlivých informácií.

Komisia vlastne povedala, že celá kauza je asi tak dôležitá ako slepačie zakotkodákanie. Čo však bolo podstatné, EK to povedala až mesiac po maďarských voľbách. Keď to už démonizovanému Orbánovi bolo figu platné.

Podľa všetkého preháňaním bolo i spájanie aktivít maďarskej rozviedky s pôsobením vtedajšieho veľvyslanca Maďarska pri EÚ Olivera Várhelyiho. Várhelyi pôsobí teraz už druhé obdobie ako eurokomisár a nie sú žiadne náznaky, že by ho kauza „maďarská špionážna sieť“ nejako ohrozovala.

Nemienim obhajovať konanie príslušníka maďarskej služby, označovaného ako V. V správe sa písalo, že metódy V. a jeho kolegov prekročili rámec toho, čo sa v Bruseli považuje za bežné pre členský štát EÚ. To je asi možné. Zároveň však platí, že aj nevraživosť orgánov EÚ voči Orbánovi veľakrát prekročila hranicu toho, čo je bežné vo vzťahu k členskému štátu EÚ. Pritom nemienim obhajovať Orbána vo všetkom.

V tejto chvíli však považujem za potrebné porovnať „výkonnosť“ maďarských rozviedčikov s efektívnosťou ľudí, ktorí v tejto veci šli proti maďarskej Orbánovej vláde. Výkonnosť tých prvých pripomína karpatsko-kotlinovú veselú operetu.

Efektívnejší sú tí druhí. Koho máme na mysli? Nevieme ich pomenovať, vieme povedať, čo urobili. Sú to ľudia, ktorí roky skladovali staré informácie, aby ich použili pol roka pred maďarskými parlamentnými voľbami. Dokázali ich použiť koordináciou viacerých európskych médií. Dosiahli, že začalo vyšetrovanie zo strany EK. A do úspechu démonizácie Viktora Orbána zapadá i to, že EK vyšetrovala až do volieb, aby až mesiac po nich povedala, že sa dohromady nestalo nič. Takýto ideálny (z pohľadu Orbánových odporcov) priebeh nebýva náhodou.

Ak bol takýto postup možný proti maďarskej vláde, bol by možný i proti vláde iného menšieho štátu EÚ. Preto by nás to malo zaujímať.

Poďme na ďalšiu kauzu.

Orbán bol obviňovaný, že pomohol Robertovi Ficovi pred slovenskými voľbami na jeseň 2023, keď bol zvýšený výskyt nelegálnych migrantov prenikajúcich z juhu na Slovensko. Bývalý minister vnútra Mikulec vtedy povedal, že maďarská vláda spôsobila prepustením stoviek prevádzačov z väzenia (s odôvodnením že ich väznenie stojí štát veľa peňazí) zvýšený migračný tlak na slovenskú hranicu, čo Ficovi umožnilo vniesť tému boja proti migrácii do kampane vo svoj prospech.

Szabolcs Panyi sa tejto téme venoval v auguste 2025 na sieti X, kde povedal o migrantoch prekračujúcich slovenské hranice pred slovenskými voľbami v roku 2023, že „Orbánova vláda ich nezastavila“. V statuse sa potom odvoláva na nemenovaných slovenských politikov, ktorí „obvinili Orbánovu vládu z úmyselného napomáhania nelegálnej migrácie s cieľom pomôcť Robertovi Ficovi vyhrať voľby“. Panyi tu však urobil posun. Slovenskí politici totiž nehovorili o tom, že maďarská vláda, či Orbán konali s úmyslom pomôcť Ficovi. Panyi už hovoril o takom úmysle.  

V apríli 2026 víťaz maďarských volieb Péter Magyar zašiel v obviňovaní Orbána  ešte ďalej slovami: „A na rozdiel od Viktora Orbána (...) nebudeme voziť migrantov na slovenskú hranicu, pokiaľ to práve bude vyžadovať záujem nášho socialistického kamoša počas volebnej kampane.“ Magyar teda hovorí dokonca o zvážaní migrantov s úmyslom pomôcť Ficovi.

Nato slovenskí opoziční politici hovorili už priamo o dohode Fica s Orbánom a o Ficovej vlastizrade.  Premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor povedal, že ho v roku 2023 ako premiéra SIS informovala o náznakoch plánovaného prepúšťania migrantov z väzení v Maďarsku a ich zvážania k slovenským hraniciam. A že komunikuje s Magyarovou stranou Tisza, ktorá má začať vyšetrovanie. Šéf SIS Pavol Gašpar ho obvinil z klamstva slovami:  „SIS mu nikdy neposkytla informáciu v takom rozsahu, v akom on informoval verejnosť.“

Čo si máme o tejto veci myslieť? Priama dohoda medzi Ficom a Orbánom v tejto veci je nepravdepodobná. Riziko je väčšie ako motivácia podstúpiť ho, aj ako stupeň dôvery medzi oboma lídrami.

Ódor spomínal akési vyšetrovanie. Správna poznámka. Od maďarských volieb už prešli dva mesiace. Péter Magyar už vládne mesiac a pol. Neuveriteľný škandál so zvážaním migrantov si predsa musel vyžadovať účasť veľkého množstva ľudí na tom komplote. Musí to mať veľa svedkov. Prečo by nesvedčili, aby sa zavďačili novej vláde? Už sa to vyšetrilo? Už vieme niečo konkrétne?

Mesiac pred maďarskými voľbami sa to v médiách hemžilo článkami o obsahu odpočúvaných telefonických rozhovorov medzi maďarskými a ruskými politikmi. Vyplývalo z toho, že premiér Orbán a minister Szijjártó boli najmenej šesť rokov odpočúvaní a to nejakou európskou tajnou službou.

Ako prvý informáciu priniesol, ako inak, Szabolcs Panyi na stránke VSquare a súčasne v niektorých vybraných európskych médiách. A ostatné to potom prebrali. Dávkovali to postupne a stále som čakal, že napokon príde nejaká bomba. Ale prichádzali len bežné veci. Maďari proste chceli mať s Rusmi dobré vzťahy. Rozprávali sa s Rusmi, s Lavrovom, aj s Putinom priateľsky, na môj vkus trochu submisívne, ale žiadna vlastizrada to nebola. V roku 2020 poprosil Szijjártó Lavrova, aby slovenskému premiérovi Pellegrinimi vybavil pozvanie od ruského premiéra, neskôr Lavrov požiadal Szijjártóa o poslanie nejakého dokumentu EÚ týkajúceho sa jazykových práv na Ukrajine (to asi nebolo čosi prísne tajné, že?), a podobne.

Ale bola to príležitosť na démonizáciu Orbánovej vlády ako akéhosi ruského spojenca, hoci to bola vláda najmä pro-americká a podporilo ju pred voľbami množstvo politikov z krajín EÚ.  Európska komisia opäť poslúžila ako zosilňovač. Jej hovorkyňa Anitta Hipper 23. marca správy z odpočutých rozhovorov za „mimoriadne znepokojujúce“. A tri dni pred maďarskými voľbami to zopakovala hlavná hovorkyňa Paula Pinho. Tri dni pred voľbami! 

Washington Post 21. marca písal, že ruská rozviedka SVR chystá fingovaný atentát na Orbána, aby mu pomohla zvýšiť volebné preferencie. Lenže o fingovanom atentáte nebolo ani chýru, ani slychu. Zato Zelenského vyhrážanie sa Orbánovi, na ktorého chcel poslať Zelenskyj svojich vojakov, už pripomínalo pokus o atentát, a nie fingovaný.

6. marca 2026 Szabolcs Panyi na stránke VSquare zverejnil, že Moskva vyslala do Budapešti akýchsi troch odborníkov na dezinformácie, spojených s ruskou službou GRU. Opatrne uvádza, že nie je jasné, či už začali svoje vplyvové aktivity.     

Európska komisia neváhala a zapojila sa do hry. Na jej tlačovke 9. marca novinár položil otázku, v ktorej už označil ruské zasahovanie do maďarských volieb za hotovú vec a pýtal sa, čo na to Európska komisia. Pracovník EK povedal, že áno, samozrejme je tu ruské zasahovanie a EÚ spúšťa systém rýchlej reakcie boja proti dezinformáciám na sociálnych sieťach.

Péter Magyar spomenul týchto troch odborníkov na predvolebnom mítingu svojej strany a skandovalo sa „Rusi domov“.

Lenže kde boli tie aktivity, ktoré dotyční traja Rusi mali vykonávať? Nič sme si totiž nevšimli. Lebo nič nebolo.

No a čakáme, čo sa dozvieme. Magyarova vláda vládne už šesť týždňov. Sme zvedaví, aké ruské aktivity, čo mali ovplyvniť voľby, boli za ten čas odhalené. Lebo konkrétne doteraz nevieme nič.  

No čo, čakáme na Godota.

O čo viac sa konšpiruje o veciach, na ktoré nebolo dôkazov, o to menej záujmu sa ukazuje pre veci, ktoré vidno, a síce že tu bol roky odpočúvaný nejakou európskou službou premiér a minister členskej krajiny EÚ. Lebo to médiá a celý aparát EÚ nezaujíma vôbec.

Teraz si povedzme, čo sa tu dlhé mesiace pred maďarskými voľbami dialo naozaj. O žiadnom konkrétnom zasahovaní Ruska do maďarských volieb sa nevie nič. Zato sme videli zasahovanie neustálym komentovaním zo strany Európskej komisie.

Videli sme, že roky boli odpočúvaní maďarskí politici. A videli sme únik obsahu telefonátov do médií.

Videli sme mesiace trvajúcu mediálnu kampaň amerických a európskych médií, ktorá neprinášala nejaké fakty, ktoré by priamo maďarských politikov kompromitovali, ale ktorá roznecovala obrazotvornosť čitateľov a ponechávala na nich, aby si niečo domýšľali. A odvádzala pozornosť od toho, že maďarskej vláde sa pred voľbami dostávalo verejnej podpory od politikov z členských štátov NATO alebo EÚ, ako americký viceprezident Vance, Karol Nawrocki, prezident tradične proti-ruského Poľska, a mnohí ďalší. A odvádzala sa pozornosť od toho, že to bol Viktor Orbán, kto v roku 1989 ako prvý v Maďarsku žiadal odchod sovietskych vojsk z krajiny (ešte pred pádom komunizmu).

Videli sme, že postupy médií, európskych tajných služieb, Európskej komisie a  Magyarovej opozície perfektne ladia.

A vidíme, že dva mesiace po voľbách sa stále neobjavujú fakty, ktoré by mali podporiť kampaň, ktorá sa proti maďarskej vláde viedla.

To všetko sa dialo preto, lebo malá európska krajina sa nechcela zaradiť poslušne do politického a vojenského ťaženia proti Rusku. Zdá sa, že takéto krajiny sú a budú vystavované brutálnemu tlaku zo strany orgánov EÚ. A ten tlak má len málo spoločné s deklarovanými hodnotami EÚ.

V EÚ sa čosi zmenilo a to výrazne k horšiemu. Takto európska integrácia vyzerať nesmie.

Ešte jedna poznámka. Do vyššie popísanej kampane proti maďarskej vláde sa občas zapájalo aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK). Szabolcs Panyi publikoval svoje texty aj na stránke ICJK.

Nie je to dobré. A to kvôli odkazu Jána Kuciaka. Ján Kuciak ostal zapamätaný v istom zmysle ako  Dávid, ktorý sa z čistých pohnútok postavil proti Goliášovi, proti korupcii. Keby šlo vo vyššie opísanej kampani pred maďarskými voľbami o boj proti korupcii v Orbánovej vláde, nepoviem nič. Lenže tak to nebolo.

V našom príbehu Orbánova vláda nebola Goliášom. Goliášom boli nesmierne mocné, globálne sily, ktoré šli proti malej európskej krajine. A pohnútky tohto Goliáša neboli čisté. A meno Jána Kuciaka sa na strane tohto Goliáša nemalo objaviť.

To si Ján Kuciak nezaslúžil.