Benjamin Netanjahu je teraz v Izraeli vnímaný ako niekto, kto spochybnil existenciu krajiny, hovorí bývalý veľvyslanec USA v Saudskej Arábii Chas Freeman.
.jpg&w=1200&q=75)
Prečo si myslíte, že Donald Trump ustúpil a prijal v podstate tú istú dohodu, akú Iránci ponúkli už v apríli?
Zohralo tu úlohu viacero faktorov, ale pravdepodobne rozhodujúcim faktorom bola skutočnosť, že Spojeným štátom dochádzajú zásoby ropy. A to v kombinácii s dopadom zdržania lodnej dopravy v Hormuzskom prielive spôsobí obrovský nárast cien ropy a benzínu na čerpacích staniciach, čo nie je politicky výhodné.
Donald Trump má veľa dôvodov na obavy z klesajúcej popularity. Okrem toho si však myslím, že posledná séria útokov zo strany USA a odvetných opatrení zo strany Iránu bola poučná. Irán prevzal izraelský štandard neprimeraných reakcií na útoky proti nemu. Ak teda zaútočíte na Irán a spôsobíte škodu rovnú X, budú sa snažiť spôsobiť vám škodu päť až desať X. A to podľa všetkého urobili svojimi útokmi na početné americké základne v regióne v reakcii na našu poslednú provokáciu. Je teda teraz nemožné naďalej veriť, že existuje iné ako diplomatické riešenie. V súčasnosti však žiadne riešenie nemáme.
Jednou z vecí, ktorá ľudí najviac mätie a naozaj nám nepomáha pochopiť, čo sa deje, je nesprávna terminológia. Nemali sme prímerie. Dohodli sme sa len na deeskalácii bojov. Neexistuje žiadna mierová dohoda. Existuje dohoda o ďalšej deeskalácii bojov a o vedení diplomatického dialógu a rokovaní, čo, mimochodom, nevyzerá veľmi sľubne, pretože sa zdá, že náš prezident si, ako zvyčajne, vymýšľa, k čomu podľa neho druhá strana pristúpila. Iránci sú veľmi neústupní v tom, čo považujú za nevyhnutné na uzavretie trvalej mierovej dohody, a nechcú dočasnú dohodu.
Dohoda, mimochodom – to slovo ako také je transakčného charakteru – to nie je to, čo je potrebné na dosiahnutie mieru v západnej Ázii, na Blízkom východe. Je úplne zrejmé, že Izrael nielenže nie je spojencom, ale je sabotérom. Je odhodlaný zničiť akúkoľvek dohodu s Iránom – vtiahol nás do tejto vojny a chce, aby vojna pokračovala, až kým nebude Irán zničený. To však nemôže urobiť. Túto úlohu nám zveril, a my sme ju nesplnili. Sme teda svedkami výbušných dialógov a hnevlivej výmeny názorov medzi premiérom Netanjahuom, jeho extrémistickou vládou a Donaldom Trumpom, pričom Izraelčania otvorene hovoria, že sa necítia byť viazaní tým, na čom sa dohodli. Nemajú v úmysle stiahnuť sa z Libanonu, ako sa od nich vyžaduje. A vyhradzujú si právo zaútočiť na Irán na vlastnú päsť.
Titulok utorňajšieho vydania denníka Washington Post znie: „Izraelčania odsudzujú Trumpovu mierovú dohodu s Iránom.“ Podtitul: „Netanjahuovi kritici aj podporovatelia ju označujú za ‚katastrofu‘.“ K Izraelčanom a Netanjahuovi sa dostaneme o chvíľu, ale spomeniem ešte argumentáciu viceprezidenta J. D. Vancea, že Iránci nedostávajú žiadne americké peniaze. Ale o to predsa neusilovali. Chcú len vybrať svoje vlastné peniaze zo svojich vlastných bankových účtov.
(Smiech.) Peniaze, o ktorých je reč, sme im v podstate ukradli v rámci odvety za iránsku revolúciu. A príslušné sankcie sú podľa medzinárodného práva nezákonné. Ide o jednostranné sankcie USA uvalené bez súhlasu Bezpečnostnej rady, ktoré aspoň Čína a Rusko neuznávajú za zákonné.
Prečo sme túto dohodu ešte nevideli v písomnej podobe? Iránci tvrdia, že to znamená jedno. Američania tvrdia, že to znamená niečo iné. Pokiaľ tu nie je problém s prekladom, mala by byť zverejnená, aby si ju ľudia mohli sami analyzovať.
Zverejnenie sa odkladá, aby sa dohoda dala interpretovať v prospech jednej strany. Je to presne to, čo ste práve počuli od J.D. Vancea. Donald Trump tvrdí, že Irán nebude kontrolovať Hormuzský prieliv. J.D. Vance zase v inom kontexte tvrdí, že Ústredné veliteľstvo ozbrojených síl Spojených štátov dohliada na masový odchod tankerov z Perzského zálivu cez Hormuzský prieliv, hoci to tak nie je. Irán uzavrel dohodu s majiteľmi týchto tankerov, ktorí platia poplatky za ich prejazd Hormuzským prielivom. Takže v podstate sa zverejnenie dohody odkladá, aby sa dala interpretovať v prospech USA. Dopad tejto vojny, ktorá je pravdepodobne zo strategického hľadiska najväčšou porážkou Spojených štátov od vojny vo Vietname, sa tak môže pre americkú verejnosť nejako zmierniť.
Čo Spojené štáty americké získali zo 100 dní vojny proti Iránu?
Len ťažko sa dá povedať, že by sme niečo získali. Určite sme zvýšili infláciu v Spojených štátoch. Vytvorili sme politickú pascu pre Trumpovu administratívu v podobe nadchádzajúceho rastu cien benzínu. Stratili sme kontrolu nad Hormuzským prielivom. Predtým podliehal anglo-americkým pravidlám námorného práva, vďaka čomu ním mohol voľne preplávať každý. Teraz ho kontroluje Irán, ktorý bude za poskytované služby vyberať poplatky – inými slovami, mýto. A nepodarilo sa nám dosiahnuť zmenu režimu, okrem toho, že sme eliminovali celú vrstvu iránskych vodcov, ktorí sa stavali proti vývoju jadrovej zbrane, a nahradili ich ľuďmi, ktorí ju podporujú.
Nezachránili sme Izrael pred odvetnými opatreniami Iránu. Vyčerpali sme naše zásoby zbraní a naše schopnosti zachytávať rakety, takže teraz naozaj nie sme v pozícii, aby sme zvládli nepredvídané situácie inde, či už v Taiwanskom prielive, alebo pri nejakom obnovení pomoci Ukrajine proti Rusku. Viackrát sme znehodnotili našu reputáciu. Rokovania sme skôr využívali ako krytie pre útoky. Dohody uzatvárame pri rokovacom stole prostredníctvom sprostredkovania Pakistanu a Kataru, a potom ich odmietame. Nikto nám teraz nedôveruje. Nič sme nezískali. V tejto vojne sme veľa stratili, nehovoriac o tom, že nás to pravdepodobne bude stáť bilión dolárov, všetko z pôžičiek, za ktoré zaplatia vaše a moje vnúčatá a pravnúčatá.
Senátor Mark Warner, vedúci demokrat v senátnom výbore pre spravodajské služby, v podstate súhlasí so všetkým, čo ste práve povedali. Tu je citát jeho vyjadrenia:
„Môže niekto tvrdiť, že my alebo naši spojenci sme na tom lepšie ako pred touto vojnou? Vedenie režimu je radikálnejšie ako kedykoľvek predtým. Aby sme mohli obohatený urán dostať von z Iránu, bude podľa mňa potrebné nasadiť pozemné jednotky, čo si nemyslím, že Amerika chce urobiť. Myšlienka, že máme ďalších 60 dní na rokovania – kam to povedie? Budeme tu 60 dní. Stále k obohatenému uránu nebudeme mať prístup. Je jasné, že aj keď Hegseth povedal: ‚Zničili sme všetky ich kapacity,‘ stále majú množstvo rakiet a tisíce dronov. A predstava, že sa Hormuz zrazu zázračne opäť otvorí – pozrite sa na ceny benzínu. Vystúpili z 2,80 dolára na 4,20 dolára na galón. A verím, že ešte porastú, pretože celkové svetové zásoby klesli. Ako to môže byť lepšie pre Ameriku alebo pre našich spojencov?“
Zaznieva, že šlo o najhoršie rozhodnutie amerického prezidenta v oblasti zahraničnej politiky v modernej ére – a len kvôli Benjaminovi Netanjahuovi a jeho vojne.
Súhlasím. Chcel by som len povedať, že je pre mňa veľmi ťažké nájsť za 250 rokov americkej nezávislosti horšie rozhodnutie ako toto.
Keď sa ministra Hegsetha spýtali na americké zásoby zbraní – čo je teraz veľmi vážna otázka –, konkrétne na zásoby premrhané na Ukrajine pod Bidenom a v Iráne pod Trumpom, odpovedal preňho typicky bojovným a sarkastickým spôsobom:
Margaret Brennanová: „Ukrajinský prezident Zelenskyj bol v tejto relácii pred pár týždňami. Prosil nielen o viac protilietadlových rakiet, ale aj o schopnosť ich výroby, aby spriatelené vlády mohli vyrábať systémy Patriot. Niektorí republikánski zákonodarcovia túto myšlienku podporujú. A vy?“
Pete Hegseth: „Nikto nevyrába viac a lepšiu muníciu ako Spojené štáty americké. A sme otvorení spoločnej výrobe všade, kde to bude možné. A vďaka tejto administratíve posilňujeme náš arzenál slobody, vyrábame viac, vyrábame rýchlejšie, otvárame Pentagón a prekonávame jeho byrokraciu, aby sme prinútili priemysel konať rýchlejšie...“
Adolf
Pred 10 minútami
Amen