Dôvera k médiám ďalej klesá. Nikto stále netuší prečo

Iba 19 percent Slovákov verí médiám, vyskúmali v Reuters Institute, ktorý je súčasťou Oxfordskej univerzity. Ako napovedá názov, think-tank sponzoruje agentúra Reuters. Tá je pravdepodobne jedným z troch dôvodov, prečo tradičné médiá na svete už roky zažívajú prepad dôvery verejnosti. Tie ďalšie sa volajú Agence France-Presse (AFP) a Associated Press (AP).

Kopírovanie textov z agentúr, vrátane týchto troch najväčších, tvorí gro svetového spravodajstva. V lokálnej redakcii sa sem-tam vylepší nadpis, pridá sa fotka či video, text sa preloží pomocou umelej inteligencie. A rýchlokvasené správy, plné progresivistickej propagandy, sú na svete. Tento štýl novinárčiny mnoho dôvery nebudí.

Ani jeden z gigantov medzi novinárskymi agentúrami však svoj podiel viny na klesajúcej krivke dôvery nepriznáva.

Naopak, neustále sa sami seba snažia pasovať za jediné spoľahlivé zdroje informácií. Keď máte praktický oligopol na informovanie, je ľahké vyhlásiť sa za čokoľvek. Nielen to, na niektorých občanov takéto PR funguje. Na Slovensku ich je asi 19 percent.

Zvyšok sa už dávno za informáciami vydal inam. Oligopol už totiž agentúry majú iba vo svete klasických médií. Približne 54 percent svetovej populácie (spriemerované zo vzorky 48 krajín), správy podľa Reuters Institute neprijíma z nich, ale zo sociálnych sietí. Televízia obsadila druhé miesto s 52 percentami a spravodajské weby sú až na tretej priečke s 51 percentami.

Slovensko zaznamenalo podobný trend. U nás v tomto ohľade ešte televízia stále víťazí, ale len o chlp. Správy v telke podľa Reuters Institute pozerá 52 percent Slovákov a zo sociálnych sietí ich prijíma 50 percent. Spravodajské weby v porovnaní so svetovým priemerom na našej rodnej hrude padajú strmo dole. Chodí si tam čítať správy len 38 percent obyvateľstva.

Podelím sa s vami ešte o jedny zaujímavé percentá, teda o údaj koľko ľudí sa úporne vyhýba akémukoľvek spravodajstvu. Podľa Reuters Institute je v rámci 48 skúmaných krajín takýchto osôb 42 percent. Čo teda nie je vôbec málo. A krivka stále stúpa.

Slovensko aj tu mierne vyčnieva, lebo u nás podľa Reuters Institute od správ bočí až 47 percent ľudí. Preklikala som si aj susedné štáty a krajiny východnej Európy. Chorváti sú vo vyhýbaní sa správam jednoznační regionálni majstri. Až 63 percent Chorvátov totiž často alebo niekedy odmieta konzumovať správy. Striebro si odnáša Bulharsko s 60 percentami. Bronz by mohol ísť Srbsku za ich 53 percent ľudí s alergiou na správy.

Prečo juhovýchodná Európa takto bočí od spravodajstva, som sa nedozvedela. Nedôverou v médiá sa to celkom vysvetliť nedá. Aj Reuters Institute hovorí, že len 36 percent Chorvátov, kde je vyhýbanie sa médiám národným športom, žurnalistom nedôveruje. Tých zvyšných 27 percent sa možno radšej venuje iným aktivitám.