Spontánne som napísal status. Myslel som, že tým to skončí. Žijeme však v čase, keď sa bitka kultúrnej vojny môže strhnúť hocikedy. Aj sa strhla. Taká riadna, spirituálna.

Toto bol môj status:

„Zomrel Ozzy Osbourne. Mal 76 rokov. Vnímal som ho asi 50 rokov. No bolo to hrozné, čo ten dokázal spievať a hovoriť ohľadne nášho Pána Ježiša Krista. Často to bolo katastrofálne rúhanie. No hrozné. Viem. Zároveň tam bolo čosi, no, ako to pomenovať? Nejaké chaotické volanie a komunikácia.

Nuž, Pane náš, dovoľ mi použiť eufemizmus. Vzťah zosnulého k tebe bol akosi komplikovaný. Ešteže sa do poslednej sekundy pozemského života zmestí celý vesmír. Ešteže je Tvoje milosrdenstvo ako oceán. Prosím, buď milostivý k jeho duši.“

Toľko status. Čitatelia sú inteligentní, ale naozaj len pre istotu zdôrazňujem, že ten status bol predsa voči Osbournovi priaznivý. Naozaj priaznivý.

Ale bol tam problém.

Obyčajne, keď zomrie nejaký môj známy, ktorý je štandardným kresťanom, napíšem „RIP, odpočinutie večné daj mu, Pane,“ a tak ďalej. V prípade Ozzyho som cítil, že to nie je také jednoduché. Totiž, Pán Boh nie je len taký „hej ty, pocem, otváraj bránu“. Keď prosíme, musíme priznať existenciu problému. A Ozzy bol kontroverzný, a to som ešte použil eufemizmus. K Otcovi máme pristupovať s rešpektom. Preto som spomenul Ozzyho problém s rúhaním. Pane, viem, ale napriek tomu vzhľadom na tvoje milosrdenstvo prosím... Je v tom aj rešpekt voči iným ľuďom. Keby uvideli banálnosť toho RIP, tak by im tiež mohlo napadnúť, či sa dajú niektoré veci prejsť len tak bez slova.

Niektorí, vrátane úzkostlivejších kresťanov, žiadajú dôkazy, že Ozzy sa rúhal. Čo by tak potrebovali vidieť? Budeme to rozoberať?

Moc by tým Ozzymu Osbournovi nepomohli. Nebudem robiť žiaden zoznam konkrétnych dôkazov. Jednak mi je to trápne, lebo niektoré veci sú notoricky známe, jednak preto, lebo v dobe internetu si to každý môže zistiť sám. Najmä však nechcem odkláňať diskusiu od podstaty môjho statusu. Ten nebol o usvedčovaní Ozzyho, ale o prosbe za neho.  

Vyjadrím sa skôr všeobecne. Už dlho žijeme v dobe otupenosti a veci, ktoré nie sú v poriadku, už vnímame ako normálne. Ale už pred 50 rokmi ani ten názov Ozzyho skupiny Black Sabbath nebol v poriadku. Symbolika vystúpení Black Sabbath bola okultistická a satanistická. Britské médiá v týchto dňoch pripomínali názory kardinála Josepha Ratzingera z čias, keď ešte nebol pápežom Benediktom XVI. Kardinál hovoril, že hudba Black Sabbath má podprahový satanistický vplyv, a že by nemali na koncertoch vykonávať satanistické rituály.

A pritom si nemyslím, že členovia Black Sabbath a sám Ozzy Osbourne boli vedomí satanisti. A Osbourne prežíval akýsi komplikovaný vzťah s Bohom. Tak, ako som napísal.

Tie veci sa totiž nevylučujú. Ľudská myseľ býva zmätená, pochabá a plná protirečení. Aj neboli satanisti, aj satanistické a okultné symboly šírili.

Ak symbolika Osbournových vystúpení je len také nevinné nič, tak potom aj tá blasfemická Posledná večera z otvorenia Olympijských hier minulý rok je len také nevinné nič. Ľudia, ktorí uznávajú civilizačný odkaz kresťanstva, by si mali dať pozor. Aby neboli urážaní a marginalizovaní aj vlastným pričinením.