Mike Davidson: Život podľa LGBT nemusí byť poslednou zastávkou

V Galérii Statua v Pálffyho paláci bolo v piatok večer plno. O diskusiu s názvom Keď nechcem žiť podľa LGBT... bol viditeľný záujem; v miestnosti sedelo približne šesťdesiat až sedemdesiat ľudí. Téma mala potenciál priniesť konflikt. V rámci nej vystúpil Mike Davidson, ktorého prejav nedal konfliktu priestor.

Hovoril pokojne, vľúdne, no jasne. Napriek tomu sa nebál priznať zložitosť témy či odhaliť svoju vlastnú životnú cestu bez vynechávania slepých uličiek. Rozprávanie o vlastnom živote nepôsobilo ostentatívne. Naopak, bol to základ, ktorý pomohol poslucháčom pochopiť, čomu sa venuje a prečo.

Dr. Mike Davidson je britský kresťanský rečník, zakladateľ organizácie Core Issues Trust a predseda International Foundation for Therapeutic and Counselling Choice (IFTCC).

Prvá organizácia podporuje ľudí hľadajúcich pomoc pri konflikte medzi sexualitou, identitou, vierou a vlastným životným smerovaním. IFTCC je medzinárodná sieť odborníkov, poradcov, pastoračných pracovníkov a aktivistov, ktorá obhajuje právo človeka vyhľadať terapeutickú alebo pastoračnú pomoc v súlade s vlastným presvedčením, vrátane prípadu, keď nechce prijať LGBT identitu ako určujúcu pre svoj život.

Davidsonova prednáška nebola primárne politická, ale autobiografická. Niesla názov Faith, Identity and Personal Experience: A Conversation About Sexual Identity and Support (Viera, identita a osobná skúsenosť: rozhovor o sexuálnej identite a podpore) a už v úvode zdôraznil, že neprišiel vyhrať argument ani presviedčať publikum, aby prijalo jeho závery. Chcel vyrozprávať vlastnú cestu a ukázať, ako sa osobná skúsenosť môže stať spôsobom pomoci ľuďom zápasiacim s otázkami identity, viery, a vzťahov.

Davidson sa narodil a vyrastal v Zambii. Od detstva vedel, že pred ním sa v rodine narodil chlapec, ktorý krátko po pôrode zomrel. Väčšinu života si myslel, že brat sa volal John. Až krátko pred smrťou matky sa dozvedel, že jeho meno bolo Michael – rovnako ako jeho vlastné. Túto skúsenosť neskôr spájal so syndrómom náhradného dieťaťa, no zároveň odmieta jednoduché vysvetlenia. Ľudia sú podľa neho príliš zložití na to, aby sa ich život dal vysvetliť jednou príčinou.

Osobitné miesto v jeho príbehu má otec. Davidson ho opisuje ako pozoruhodného muža, vyznamenaného medailou za statočnosť počas druhej svetovej vojny. Bol športovo založený, praktický, sebavedomý a rešpektovaný. Syn ho obdivoval, no v jeho svete sa nikdy necítil úplne doma. Svet športu, vojnových príbehov, mužskej istoty a prirodzených kamarátstiev mu zostával vzdialený.

Tu sa v Davidsonovom rozprávaní objavuje jedno z najdôležitejších slov: záhada (mystery). Mužnosť sa mu javila ako tajomstvo – nie v náboženskom zmysle, ale ako niečo psychologicky vzdialené, nedostupné a práve preto silné.

„Mužnosť sa mi javila ako tajomstvo. Pretože pôsobila vzdialene a nedosiahnuteľne, nadobudla význam, s ktorým som si nevedel poradiť,“ hovorí.

Davidson vlastnú skúsenosť spätne nepopisuje iba jazykom sexuálnej príťažlivosti. Hovorí o zmesi obdivu, neistoty, túžby po prijatí, túžby po prináležaní a fascinácie tým, čo sa javilo ako vzdialené. Práve vzdialenosť podľa neho živila idealizáciu a zastierala realitu. To, čo človek nepozná zvnútra, môže nadobudnúť moc nad jeho predstavivosťou.

V pätnástich rokoch zažil na kresťanskom tábore náboženský zlom. Po krátkej zmienke rečníka o homosexualite si uvedomil, že nejde o abstraktnú tému, ale o niečo, čo sa dotýka jeho vlastného vnútra. Neskôr večer, „pod africkými hviezdami“, ako to opisuje, sa preňho Boh nestal iba ideou, ale živou realitou. Hovorí o pokání, radosti, úľave, zmätku, pokoji a predovšetkým o pocite návratu domov.

Nie je to však happyend z amerických filmov. Časom si uvedomil, že homosexuálna náklonnosť a otázky, ktoré podľa neho kresťanské obrátenie mohlo odstrániť, jednoducho nezmizli. Táto skúsenosť v ňom vyvolala krízu a roky hanby.

Neskôr vstúpil do teologickej prípravy, študoval aj v Spojených štátoch a stretol ženu, ktorá sa stala jeho manželkou. Manželstvo s Lynore opisuje ako vzťah založený na pravde, nie na pretvárke. „Nech sa o mojom príbehu povie čokoľvek, moje manželstvo nebolo krycím príbehom ani cvičením v popieraní. Bol to môj život,“ hovorí Davidson.

S Lynore prežil štyridsaťtri rokov. Mali syna a dcéru. Syna pochovali, keď mal dvadsaťšesť rokov. Minulý rok Lynore zomrela po dlhom zápase s Parkinsonovou chorobou. Aj to dávalo jeho vystúpeniu zvláštnu váhu. Napriek všetkému totiž prišiel do Bratislavy. Nielen s profesionalitou, ale aj s „kožou na trh“.