7 dní v kocke: Odškodnenie za následky očkovania? V Česku to bude mať zelenú

Dnes o rozhodnutí českého Najvyššieho súdu, ktorý priznáva nárok na odškodenie po plošnom očkovaní; o premetoch Zelenského a jeho čudných listoch; o vlne migračného násilia v Belfaste a nakoniec o tom, ako sa slovenskí progresívci a ich médiá zbláznili.

Prehľad začneme dobrou správou z Česka. Najvyšší súd rozhodol, že nárok na odškodnenie za následky očkovania sa nemá obmedzovať len na ťažké prípady. Napríklad na ohrozenie života alebo invaliditu. O odškodnenie môžu žiadať aj tí, ktorí po očkovaní – konkrétne po hromadnom očkovaní proti covidu – trpia zdravotnými problémami. A zníženou kvalitou života.

Prípad sa týkal muža, ktorý po tretej dávke trpel zápalom srdcového svalu. To patrilo spolu s pľúcnou embóliou, trombózami a neurologickými ochoreniami k často nahlasovaným nežiadúcim následkom nových vakcín.

Po zápale srdcového svalu muž trpel aj zápalmi, tráviacimi problémami, chronickou únavou. To viedlo k strate pracovného postavenia a zníženej kvalite života. Preto žiadal od vlády, ktorá hromadné očkovanie platila a presadzovala, odškodné. V prepočte išlo o 330-tisíc eur.

Súdy jeho žiadosť zamietli. Tvrdili, že nejde o obzvlášť závažné poškodenie zdravia. Nasledovalo odvolanie. A Najvyšší súd to otočil. Nárok na odškodenie má mať každý, kto má následkom očkovania dlhodobé poškodenie zdravia.

Je to správny prístup. Vlády, ktoré nanucovali ľuďom plošné očkovanie novými biotechnológiami, nesú veľkú časť zodpovednosti za následky.

Napokon, tak sa to pôvodne nastavilo. Výrobcovia vakcín odmietli niesť zodpovednosť za prípadné vedľajšie účinky. Ako vysvetlil manažér AstraZeneca v roku 2020, nemôžu predsa ručiť za niečo, čo neprešlo riadnym (dlhoročným) testovaním. Zmluvy výrobcov s EÚ a členskými štátmi presúvali zodpovednosť na národné vlády. Týka sa to aj nákladov na žaloby za poškodenie zdravia.

Výrobcovia si umyli ruky. A špinavú prácu robili vlády. Očkovanie proti covidu látkami, ktoré prešli len zrýchleným testovaním, bolo dobrovoľné iba formálne. Reálne sa vynucovalo segregačnými pravidlami proti tým, ktorí sezónne očkovanie odmietli. A nielen to. Vlády a médiá potláčali kritické hlasy. Vrátane odborných. A zamlčiavali fakty o prípadných škodlivých následkoch plošného očkovania.

Dnes, s odstupom piatich rokov, sa čoraz viac potvrdzujú mnohé z pôvodných podozrení.

Pri nových vakcínach sa neskúmalo karcinogénne riziko – spojitosť s nádorovými ochoreniami. Dôvod: nebol na to čas. Aj kľúčové toxikologické štúdie boli obetované rýchlosti. Pri nových vakcínach sa robili kompromisy na úkor čistoty a kvality. V šaržiach určených na masové očkovanie ostali častice DNA z fekálnej baktérie E. coli (tá sa používala pri výrobe). Dôvod: na dôsledné čistenie vakcín nebol čas. A bolo by to nákladné. To viedlo k masívnej kontaminácii vakcín cudzou DNA a k zvýšenému riziku rakoviny…

Viete, kto to povedal? Nie, nebola to ani Peková, ani Kotlár. Povedal to Helmut Sterz, toxikológ a virológ, na pôde nemeckého parlamentu. Pozvali si ho tam poslanci opozičnej AfD ako experta, ktorý do roku 2009 pracoval aj pre Pfizer. Sterz pred komisiou v marci povedal, že ak by sa dodržiavali bezpečnostné pravidlá, nové vakcíny Pfizeru by nemohli byť schválené pre plošné použitie. Po nahlásení úmrtí a vážnych zdravotných problémov mali byť stiahnuté.

Samozrejme, väčšina nemeckých politikov a médií Sterza ignoruje. Prípadne ho kritizujú ako dôchodcu, ktorý vraj nie je relevantný. Tvrdia, že neponúka fakty, ale iba názory. Opakujú, že vakcíny proti covidu zachraňovali životy. A počet ľudí, ktorým poškodili zdravie, je nízky.

Postoj vlád a väčšiny médií ku kritickým hlasom je pochopiteľný. Boli predsa súčasťou očkovacích kampaní. A boli súčasťou mašinérie, ktorá potláčala otvorenú debatu. Vraj v záujme verejného zdravia. Následky masového očkovania pritom neboli len pozitívne, ako hlásala propaganda. Boli aj negatívne. O tom sa však malo mlčať.

O to viac sa cení, ak sa na stranu poškodených dokážu postaviť súdy. Tvrdenie, že nové vakcíny mali celý rad nežiadúcich účinkov – to nie je názor, ale fakt. Spory sa vedú len o to, aký je rozsah problému. A kto má nárok na preplatenie škody. Český Najvyšší súd tvrdí, že príliš úzky výklad by znemožnil právo na náhradu škody.

Je to malý krok správnym smerom. Alebo nutné minimum. Napokon, týka sa to len malého zlomku poškodených. Tých, ktorí našli odvahu, energiu a peniaze na právne spory. Musia pred súdom preukázať spojitosť zdravotných problémov s očkovaním (čo je náročné). Musia preukázať ujmu.

V Česku sa odškodenia právnou cestou domáha len 160 ľudí. Na Slovensku len 33.

Tieto čísla neukazujú, že skupina poškodených je malá. Ukazujú skôr to, že tu bol zúfalo malý priestor na priznanie a riešenie problému. Alebo na úspech ľudí v súdnych sporoch so štátom. Väčšina to nerieši. Sú tu len výnimky. Nesú náklady na právnika a znalca. Nesú dôkazné bremeno pred sudcom.

A popri tom musia zniesť urážky, že sú dezoláti a zradcovia. Lebo poľavili vo viere, že produkty génových inžinierov sú bezpečné a efektívne. Vybočili z predpísanej ortodoxie.

To však nie je podstatné.

Podstatné sú pravda, spravodlivosť, odkrývanie manipulácií. Tam sa to, aj keď len veľmi drobnými krokmi, hýbe k lepšiemu koncu.

Na ukrajinskom fronte sa udiali zvláštne veci. Na jednej strane Zelenskyj píše Putinovi, ako chce rokovať a ukončiť vojnu trvalým mierom.

Na druhej strane sa Zelenskyj zúčastnil samitu severských krajín, ktoré žiadajú vstup Ukrajiny do NATO. Považujú to, spolu s vedením Ukrajiny, za „nezvratné“.

S lídrami Nemecka, Francúzska a Británie sa zas Zelenskyj dohodol, že namiesto mieru postačí prímerie na línii kontaktu. Na krehké prímerie majú dohliadať vojaci z krajín EÚ.

Súbežne s listom Putinovi Ukrajina poslala do Ruska, na Petrohrad, bombardovacie drony. Mala to byť symbolická urážka Putina, ktorý hostil v Petrohrade Svetové ekonomické fórum.

Ako to ide dokopy s listom Putinovi a návrhmi na mier?

Zelenskyj to vysvetlil. Keď Putin (pochopiteľne) Zelenského návrh odmietol, ukrajinský prezident urobil malé priznanie. Tvrdil, že listom dosiahol to, čo potreboval.

Nešlo mu teda o stretnutie s Putinom a rokovania o mieri. Ciele boli iné.

Zelenskyj verejne priznal aj to, že okrem listu Putinovi napísal aj listy pre amerického prezidenta, pre americký Kongres a pre EÚ. V každom z nich žiadal viac zbraní, viac peňazí, viac vojenskej pomoci. A viac vojenských záruk Západu. Teda: Zelenskyj žiada to, čo je v rozpore s ruskými podmienkami pre mier.

List Putinovi bol len provokácia. Podľa Zelenského s úspešným (nulovým) koncom.

Mimochodom, triky Zelenského majú aj slovenský rozmer.

Pred májovou cestou do Moskvy sa Fico stretol so Zelenským. Ukrajinský prezident ho požiadal, aby odovzdal Putinovi odkaz. Znel tak, že ukrajinské vedenie chce rokovať s Putinom o konci vojny.

Aj k tomuto „diplomatickému kroku“ Zelenskyj pribalil urážky a provokácie. Zverejnil dekrét, ktorým povolil Putinovi usporiadať oslavy porážky fašizmu v hlavnom meste Ruska. A zakázal na jeden deň dronové útoky Ukrajiny na Moskvu.

Z odkazu Zelenského Putinovi (cez Fica) nič nebolo.

Presnejšie: dopadlo to tak, ako Zelenskyj potreboval. Nijaké rokovania.

Nie je to nič nové.

Nové je to, že Zelenskyj otvorene priznáva farbu. A motívy. Teda to, že jeho návrhy na rokovania s Putinom sú falošné.

Tým však nechceme povedať, že prekážkou dohôd je len Zelenskyj. Ak by sa pri návrhoch Putinovi nesprával provokačne, výsledok by bol aj tak otázny. Rusko nemieni ustúpiť z kľúčovej podmienky. Tou je odchod ukrajinskej armády z Donbasu.