Nacifikácia ako reakcia na denacifikáciu

Pri prerozprávanej histórii, samozrejme, hrozí, že niekto bude lipnúť na pôvodnej verzii a bude sa oháňať historickými prameňmi, zdokumentovanými dôkazmi či autentickými fotografiami. Čím kontroverznejšia je minulosť, tým ťažšie sa prepisuje, ibaže súčasne s tým platí aj to, že čím je minulosť temnejšia, tým viac potrebuje revíziu.

Odkedy na Ukrajine hrajú v politike prím nacionalisti, školáci sa učia láske k ukrajinským národným hrdinom, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali proti Rusom. Prerobiť starých nacistov, ktorí vyvražďovali svojich rasovo menejcenných spoluobčanov, na obrancov vlasti, sa so školákmi darí. Horšie to ide pri potomkoch státisícov zmasakrovaných Židov a Poliakov. Tí sa do prepisovania histórie nehrnú. Ukrajincom však stačí, že ich západní spojenci ukrajinský nacizmus prehliadajú a nekomentujú.

Odpoveďou na ruské volanie po denacifikácii Ukrajiny je nacifikácia Západu v duchu zásady, že mlčanie je súhlas. Západ je uzrozumený s tým, že sa podľa vojnových zločincov na Ukrajine volajú ulice, námestia či futbalový štadión, že sa masovým vrahom stavajú sochy a najnovšie, že sa na Ukrajinu zo zahraničia zvážajú pozostatky nacistov, aby boli slávnostne s vojenskými poctami uložené v Ukrajinskom panteóne národnej slávy.

Jedného takého nešťastníka exhumovali Ukrajinci v Luxembursku, ďalšieho dopytujú v Holandsku, dvoch prominentov by radi vykopali v Mníchove. Celý tento vlastenecký cirkus manažuje, videné pohľadom exhumovaných a potom slávnostne pochovávaných hrdinov, rasovo menejcenný prezident, ktorý sa však voči inému etniku rasovo nacisticky vymedzuje k spokojnosti západných sponzorov, ktorí sú s ním nacisticky zajedno. Je v tom všetkom celkom pikantné nacistické súznenie.

Vo všeobecnosti možno povedať, že história nie je exaktná disciplína. Možno to jednoducho ilustrovať absenciou globálnej učebnice dejepisu. Zverstvá spáchané na Ukrajine ukrajinskými hitlerovcami, alebo hitlerovskými Ukrajincami, sú dávno zdokumentované slovom aj obrazom. Ibaže čo je napísané, nemusí byť nevyhnutne aj čítané. A fotografie, akokoľvek hrozivé, neovplyvnia toho, kto sa na ne nepozrie. Pravda je nepovinná, a čo je povinné, je často nepravda.

Keď sa Ukrajinci vracajú ku koreňom, ide o nacistické korene, ktoré majú spoločné s Nemcami a ďalšími európskymi národmi. Retro trendy sú nákazlivé. Nie je ťažké si pri súčasnej euroúnijnej rusofóbii predstaviť, že nacizmu prepadnú aj dnešní liberálne demokratickí totalitári. Pre návraty ku koreňom však platí, že to bývajú návraty so všetkým, čo k tomu patrí. Okrem nacistov, ktorí sa chystajú na Rusa, sa ku koreňom vracia aj ten Rus. Pomaly mu začína dochádzať, že denacifikovať toho bude treba viac ako iba Ukrajinu.

Nacizmus je zlo, ktoré však nacistom pripadá ako dobrý nápad. Zdá sa im normálne vyhladzovať Poliakov preto, že sú Poliaci, Židov, pretože sú Židmi, Rusov, pretože sú Rusi, Palestínčanov, pretože sú Palestínčania, alebo Indiánov, pretože sú Indiáni.

Až keď sa zlo nacizmu otočí proti nacistom a tí – ako sa hovorí – ochutnajú vlastnú medicínu v nejakej forme denacifikácie, dôjde k všeobecnému prebudeniu a nacizmus z ľudí na nejaký čas vyprchá.

Na potvoru sa nachádzame v zlej časti historickej sínusoidy, keď nacizmus naberá na dychu.