Politika ako veľké nedorozumenie

Pri pohľade na politiku sa človeku vnucuje pocit, že je svedkom akéhosi nedorozumenia. Kadekto už upozorňuje na to, že v politike pribúda ľudí, ktorí do nej nepatria. Zároveň platí, že práve ľudí, ktorí do politiky nepatria, je najviac vidieť. No a podľa toho, čo je vidieť, sa politika posudzuje, pretože sotva môže byť predmetom záujmu niečo, čo nie je viditeľné.

Zatiaľ čo v korporáte existujú prísne kritériá pri výbere manažmentu, pretože najať neschopného riaditeľa je najlepší spôsob, ako priviesť firmu na mizinu, v politike sa bežne uplatní totálny vôl a úplná krava. Netreba byť konkrétny, pretože problém nespočíva v tom, že niekomu nebolo zhora dané, alebo že sa mu nedostalo výchovy. Problém je v systémovom zlyhaní politického systému, ktorý politickú realizáciu hlupáka, darebáka alebo hlupane legitimizuje.

Súčasné politické strany rezignovali na výchovu kádrov a stavili na vyhľadávanie „osobností“, pri ktorých je hlavným kritériom voliteľnosť daná známosťou a popularitou. Kasting robí bulvár, preto neprekvapuje, keď sa politika stáva bulvárom. 

Úpadok politiky je progresívny. Zrýchľuje sa. To, čo sa včera považovalo za nešvár, je dnes prehliadanou alebo dokonca vyhľadávanou samozrejmosťou. Nedorozumením sa stal predpoklad, že ide o nejaké nedorozumenie, ak politický mandát majú ľudia, ktorí na to mentálne nestačia.

S úpadkom politiky súbežne upadá dôvera v politikov. Nízke očakávania vyplývajú z reality. Kde nič nie je, ani čert neberie, konštatuje rozumný občan, keď entita, ktorá vzišla z bulvárneho kastingu otvorí ústa.