Zelenskyj nazval jednotku po banderovcoch. Nawrocki mu chce vziať vyznamenanie

Poľský prezident Karol Nawrocki v piatok skonštatoval, že sa bude usilovať o to, aby jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj prišiel o najvyššie poľské štátne vyznamenanie. Takzvaný Rád Bielej orlice má stratiť v súvislosti s kontroverzným pomenovaním špeciálnej zložky ukrajinskej armády.

„8. júna sa bude konať stretnutie kapituly Rádu bielej orlice. Navrhol som, aby bola na agendu pridaná otázka odobratia rádu ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému,“ skonštatoval Nawrocki.

Poľskú hlavu štátu rozhneval fakt, že Zelenskyj pomenoval elitnú jednotku špeciálnych síl po „Hrdinoch Ukrajinskej povstaleckej armády“ (UPA) - teda zjednodušene povedané - po neslávne známych banderovcoch.

„Pomenovaním ukrajinskej jednotky ‚Hrdinovia UPA‘ poskytol prezident Ukrajiny najlepší materiál a veľa kyslíka pre ruskú propagandu. Toto rozhodnutie hodnotím veľmi kriticky,“ povedal novinárom konzervatívec Nawrocki.

Dodal tiež, že je to „dôkaz, že tí, ktorí hovorili, že Ukrajina by mala vstúpiť do EÚ bez akýchkoľvek očakávaní, sa veľmi mýlili.“ Prezident Zelenskyj dokázal, že Ukrajina svojou mentalitou, oslavujúcou „banditov a vrahov“, nie je pripravená byť súčasťou európskej rodiny, povedal ďalej.

Toto rozhodnutie predtým vyvolalo rozhorčenú reakciu aj na iných miestach, vrátane tamojšieho ministerstva zahraničných vecí. Vo štvrtok sa námestník šéfa diplomacie Marcin Bosacki stretol s ukrajinským veľvyslancom Vasyľom Bodnarom, aby podal protest a vysvetlil, že tento krok je pre Poliakov bolestivý.

Medzi tými, ktorí kritizovali Zelenského, je aj bývalý poľský prezident a nositeľ Nobelovej ceny za mier Lech Wałęsa, ktorý je výrazným podporovateľom Ukrajiny. Legenda poľskej politiky oznámila, že odteraz prestane nosiť odznak s ukrajinskou vlajkou. Wałęsa uviedol, že Zelenskyj svojim ťahom urazil nielen jeho, ale aj všetkých jeho zavraždených krajanov.

Kriticky to komentovala aj poľská opozícia. Przemyslaw Czarnek, podpredseda strany Právo a spravodlivosť (PiS), krok označil za „hanebný signál vyslaný poľskej spoločnosti“ a „prejav extrémnej nevďačnosti“ voči krajine, ktorá je jedným z najsilnejších podporovateľov Ukrajiny.

Ukrajinskej hlave štátu udelil najvyššie poľské vyznamenanie ešte Nawrockého predchodca Andrzej Duda. Stalo sa tak v roku 2023. Ak by mal o neho prísť, rozhodnutie si bude v zmysle tamojšieho právneho poriadku vyžadovať aj podpis predsedu vlády, ktorým je v súčasnosti liberál Donald Tusk.

Ten vydal vyhlásenie, v ktorom sa snažil situáciu upokojiť. „Očakávam, že obaja prezidenti budú schopní povzniesť sa nad tieto historické emócie a pokúsia sa vybudovať toto náročné, ale potrebné poľsko-ukrajinské priateľstvo a spoluprácu,“ uviedol. Vyzval však Ukrajincov, aby si viac uvedomili, „čo toto pochmúrne dedičstvo UPA znamená z pohľadu každého Poliaka“.

Zelenskyj svoje rozhodnutie podľa poľského webu Onet oznámil tento týždeň v stredu. Za Hrdinov UPA konkrétne označil elitné Nezávislé centrum špeciálnych operácií „Sever“.

Tento krok má podľa dekrétu ukrajinského lídra za cieľ obnoviť historické tradície národnej armády a zároveň má oceniť vzorné plnenie úloh jednotky počas ochrany ukrajinskej územnej integrity a suverenity.

Pripomeňme, že UPA ako niekdajšia armádna zložka Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) má okrem boja proti sovietskej okupácii na svedomí brutálne vyháňanie a vraždenie prevažne desiatok tisíc Poliakov a Židov na západe Ukrajiny počas druhej svetovej vojny. V menšej miere došlo aj k zabíjaniu Slovákov.

Poľsko a Ukrajina sa v hodnotení aktivít UPA roky líšia. Pre Poľsko predstavovali viaceré ozbrojené aktivity banderovcov najmä v bývalom Volyňskom vojvodstve na území dnešnej Ukrajiny genocídu, zatiaľ čo pre Ukrajincov boli výsledkom symetrického ozbrojeného konfliktu, za ktorý boli obe strany rovnako zodpovedné. 

Dlhodobo ide o najproblematickejšiu otázku poľsko-ukrajinských vzťahov, ktorá vyvoláva menšiu diplomatickú roztržku každých niekoľko mesiacov. Súčasné vyjadrenia poľských predstaviteľov a ich aktivity sú ale netradične tvrdé.

Otázne tiež je, či nenarušia prebiehajúcu snahu o urovnanie krívd, ktorá prebieha paralelne s týmito roztržkami.

Napríklad, v roku 2023 si Duda a Zelenskyj spoločne pripomenuli 80. výročie masakrov na Volyni. Minulý rok Ukrajina tiež zrušila zákaz exhumácie obetí masakrov, z ktorých desaťtisíce sú údajne stále pochované v neoznačených masových hroboch.

Kyjev však minulý rok kritizoval krok Poľska zaviesť štátny sviatok pripomínajúci „obete genocídy spáchanej OUN-UPA“, ako aj navrhovaný zákon Nawrockého, ktorý by kriminalizoval propagáciu ideológií spojených s ukrajinskými nacionalistickými skupinami z druhej svetovej vojny.

Najnovší spor medzi krajinami sa rozhorel v dobe, v ktorom sa Ukrajina usiluje o repatriáciu pozostatkov viacerých a neraz kontroverzných historických osobností. Ide o súčasť širšieho štátom riadeného projektu zameraného na vytvorenie panteónu ukrajinských národných hrdinov. Tamojšie médiá informovali, že Kyjev sa snaží aj o repatriáciu Banderu.